Slovensko nikdy neuzná ruskú anexiu Krymu. Prezident Peter Pellegrini to povedal v stredu na rokovaní Krymskej platformy v New Yorku za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vo vystúpení zopakoval, že Slovenská republika rešpektuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach.
Pellegrini označil tento postoj za otázku princípu. Podľa prezidenta žiadny štát nemá právo získať územie inej krajiny silou alebo hrozbou použitia sily. Zdôraznil, že rešpektovanie medzinárodného práva nie je dôležité iba pre Ukrajinu, ale aj pre bezpečnosť menších štátov, medzi ktoré patrí Slovensko. Ak by sa pripustilo, že hranice možno meniť podľa toho, kto disponuje väčšou vojenskou silou, podľa prezidenta by sa oslabila bezpečnosť celej Európy.
Slovensko podľa Pellegriniho neuznáva ani výsledky volieb, ktoré Rusko organizovalo na dočasne okupovaných ukrajinských územiach. Takéto hlasovania podľa neho nemôžu meniť právne postavenie Krymu ani iných častí Ukrajiny. Rusko Krym obsadilo a následne anektovalo v roku 2014 po referende, ktoré Ukrajina ani väčšina medzinárodného spoločenstva neuznáva.
Prezidentovo vystúpenie je zároveň pokračovaním oficiálnej línie slovenskej zahraničnej politiky. Ministerstvo zahraničných vecí ešte 12. septembra zopakovalo, že Slovensko ruskú anexiu Krymu ani ďalších ukrajinských oblastí neuznáva a podporuje územnú celistvosť Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach. Nejde teda o nový obrat slovenskej diplomacie, ale o opätovné potvrdenie existujúcej pozície.
Politicky je však Pellegriniho vyjadrenie zaujímavé pre rozdielny dôraz, aký pri vojne na Ukrajine používajú najvyšší predstavitelia štátu. Premiér Robert Fico v posledných dňoch opakovane zdôrazňoval potrebu zabrániť ďalšej eskalácii konfliktu a tvrdil, že niektorí západní politici tlačia Európu bližšie ku konfliktu medzi NATO a Ruskom. Zároveň odmieta poskytovanie slovenskej vojenskej pomoci Ukrajine. To však automaticky neznamená rozdiel v otázke právneho statusu Krymu – oficiálna pozícia slovenskej vlády naďalej anexiu neuznáva.
Rozdiel medzi prezidentom a časťou vládnej rétoriky preto spočíva skôr v dôraze než v samotnej právnej pozícii. Pellegrini v New Yorku postavil svoje vystúpenie na princípe územnej celistvosti a medzinárodného práva. Fico sa pri téme Ukrajiny častejšie sústreďuje na mierové rokovania, odmietanie vojenskej eskalácie, sankcie a ekonomické dôsledky konfliktu. V slovenskej verejnej debate môžu tieto prístupy pôsobiť rozdielne, no pri otázke uznania ruskej anexie Krymu zostáva oficiálna štátna línia jednoznačná.
Pre Slovensko má tento princíp aj širší význam. Krajina patrí medzi menšie európske štáty a jej bezpečnosť je do veľkej miery založená na medzinárodných dohodách, členstve v EÚ a NATO a rešpektovaní existujúcich hraníc. Pellegrini preto argumentoval, že pravidlo, podľa ktorého nemožno územie iného štátu získať silou, je aj v priamom bezpečnostnom záujme Slovenska.
Krymská platforma vznikla ako ukrajinská diplomatická iniciatíva s cieľom udržiavať otázku Krymu na medzinárodnej agende a podporovať obnovenie ukrajinskej suverenity nad polostrovom. Pellegriniho vystúpenie v New Yorku tak neposúva slovenskú politiku novým smerom, ale vysiela jasný odkaz, že napriek vnútropolitickým sporom o vojenskú pomoc, sankcie či vzťahy s Moskvou Slovensko právne neakceptuje zmenu ukrajinských hraníc silou.