Rokovania o budúcom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034 sa dostávajú do rozhodujúcej fázy a medzi členskými krajinami sa vytvárajú dva výrazné tábory. Sedemnásť štátov združených v skupine Friends of Cohesion poslalo írskemu premiérovi Micheálovi Martinovi spoločný list, v ktorom požaduje zachovanie financovania kohéznej politiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Írsko v súčasnosti predsedá Rade EÚ a pripravuje nový kompromis pre ďalšie rozpočtové rokovania.
Pod spoločný postoj sa podpísali Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko. Iniciatívu koordinujú Taliansko a Rumunsko. Ich predstavitelia chcú počas summitu Európskej rady 15. a 16. októbra zorganizovať aj neformálne stretnutie tejto skupiny.
V centre sporu je takmer 900 miliárd eur, ktoré majú smerovať do spoločnej poľnohospodárskej politiky a kohéznej politiky. Práve kohézne fondy financujú projekty určené na znižovanie hospodárskych a regionálnych rozdielov medzi jednotlivými časťami EÚ. Sedemnástka argumentuje, že nové priority Únie potrebujú dodatočné zdroje, nemali by však byť financované ďalším oslabovaním tradičných programov pre regióny a poľnohospodárstvo.
Na opačnej strane stojí skupina Nemecka, Rakúska, Dánska, Holandska, Fínska a Švédska. Týchto šesť krajín financuje približne 40 % príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ a požaduje výrazné zníženie celkových výdavkov. V spoločnom liste uviedli, že návrh Európskej komisie bude potrebné znížiť o niekoľko stoviek miliárd eur. Zároveň chcú väčšiu časť peňazí presmerovať na bezpečnosť a obranu, konkurencieschopnosť, inovácie a boj proti nelegálnej migrácii.
Európska komisia navrhla pre obdobie 2028 až 2034 rozpočet s objemom približne dva bilióny eur. Oproti súčasnému systému zároveň navrhla výrazné zmeny v spôsobe rozdeľovania peňazí a väčší dôraz na nové priority vrátane obrany a konkurencieschopnosti. Práve obavy z toho, že by tradičné oblasti ako poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj mohli dostať menej peňazí, spojili skupinu Friends of Cohesion.
Pre Slovensko ide o podstatnú otázku. Kohézna politika dlhodobo financuje infraštruktúru, dopravu, životné prostredie, samosprávy, podnikateľské projekty a ďalšie investície, zatiaľ čo spoločná poľnohospodárska politika podporuje slovenských farmárov a rozvoj vidieka. Slovenský podpis pod spoločným listom preto potvrdzuje, že Bratislava sa v tomto rozpočtovom spore zaradila medzi krajiny požadujúce zachovanie silného financovania oboch oblastí.
Spor však nie je iba o poľnohospodárstve a regiónoch. Sedemnásť krajín je pripravených diskutovať o nových vlastných príjmoch EÚ a požaduje tiež postupnejšie splácanie dlhu vytvoreného počas pandémie. Skupina zároveň odmieta rozpočtové rabaty, teda osobitné úľavy, ktoré znižujú príspevky niektorých bohatších členských štátov. Aj v týchto otázkach sa postoje jednotlivých vlád výrazne rozchádzajú.
Rozhodnuté zatiaľ nie je nič. Budúci viacročný finančný rámec musí schváliť všetkých 27 členských štátov, čo dáva obom táborom silnú vyjednávaciu pozíciu. Írske predsedníctvo má v najbližších dňoch predstaviť nový kompromisný návrh a rozpočet bude jednou z kľúčových tém summitu 15. a 16. októbra. Až ďalšie rokovania ukážu, koľko z takmer 900 miliárd eur pre poľnohospodárstvo a regióny sa v konečnom rozpočte skutočne zachová.
