Európska komisia navrhla rozpočet v objeme takmer 2 bilióny eur, čo zodpovedá približne 1,26 % priemerného hrubého národného dôchodku EÚ v rokoch 2028 až 2034. Berlín však považuje takýto rast výdavkov za neudržateľný. Nemecký kancelár Friedrich Merz už začiatkom septembra uviedol, že návrh treba znížiť o niekoľko stoviek miliárd eur, pretože členské štáty samy čelia rozpočtovým obmedzeniam.
Nemecko nie je v tomto postoji samo. Spoločnú pozíciu vytvorilo s Holandskom, Dánskom, Rakúskom, Fínskom a Švédskom. Ide prevažne o čistých prispievateľov do európskeho rozpočtu, ktorí spolu poskytujú významnú časť jeho príjmov. Ich požiadavka nie je iba na nižší celkový objem, ale aj na presun peňazí od tradičných výdavkov smerom k obrane, konkurencieschopnosti, inováciám, migrácii a strategickej odolnosti.
Práve tu vzniká zásadný konflikt medzi členskými štátmi. Krajiny ako Španielsko a Taliansko chcú naopak chrániť financovanie poľnohospodárstva a regionálnej politiky, ktoré tvoria veľkú časť európskeho rozpočtu. Pre mnohé štáty strednej a južnej Európy sú kohézne fondy a poľnohospodárske dotácie dôležitým zdrojom investícií, preto sa veľkým škrtom v týchto oblastiach bránia.
Ďalší spor sa týka spôsobu financovania nových priorít. Nemecko a jeho spojenci odmietajú riešiť nedostatok peňazí ďalším spoločným zadlžovaním EÚ. Francúzsko a časť ďalších krajín sú otvorenejšie novým európskym vlastným zdrojom, spoločným daniam alebo iným mechanizmom, ktoré by znížili tlak na národné rozpočty. Európska komisia už navrhla nové príjmové zdroje, no ich prijatie naráža na odpor členských štátov, ktoré nechcú odovzdávať ďalšie daňové právomoci Bruselu.
Situácia je komplikovaná aj časovo. Írsko, ktoré v druhej polovici roka 2026 predsedá Rade EÚ, má posunúť rokovania k politickej dohode ešte pred koncom roka. Európska rada upozorňuje, že dohoda do konca 2026 je potrebná na to, aby bolo možné počas roka 2027 prijať všetku nadväzujúcu legislatívu a zabezpečiť plynulé financovanie od januára 2028.
Pre Slovensko je výsledok rokovaní podstatný. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dlhodobo využívajú značný objem kohéznych a poľnohospodárskych fondov. Ak by sa nemecký návrh výrazných škrtov premietol práve do týchto oblastí, mohlo by to ovplyvniť budúce investície do regiónov, infraštruktúry či poľnohospodárstva. Na druhej strane presun peňazí smerom k obrane a konkurencieschopnosti by mohol vytvoriť nové možnosti pre priemyselné a bezpečnostné projekty.
Najväčším problémom preto nie je len výška rozpočtu, ale rozdielna predstava členských štátov o tom, na čo má Európska únia v nasledujúcom desaťročí míňať. Nemecko a jeho spojenci chcú menší, výraznejšie prioritizovaný rozpočet. Iná skupina štátov chce zachovať tradičné politiky a zároveň financovať nové výzvy. Keďže bez súhlasu každého členského štátu dohoda nevznikne, nasledujúce mesiace budú jedným z najťažších rozpočtových vyjednávaní EÚ za posledné roky.