Pod singularitou Clark rozumie obdobie, v ktorom by umelá inteligencia výrazne zrýchľovala vedecký a technický pokrok. V texte prednášky, ktorý následne zverejnil, napísal, že podľa neho sa objavili presvedčivé dôkazy o začiatku tohto procesu.
Ako príklad uviedol systémy, ktoré už pomáhajú pri výskume vo viacerých odboroch a v niektorých úlohách dokážu pracovať samostatne. Poukázal aj na rast ich výsledkov v náročných testoch. Úspech v teste však sám osebe neukazuje, ako spoľahlivo systém zvládne dlhodobý výskum mimo kontrolovaných podmienok.
Clark spomenul interný ekonomický model Anthropic, podľa ktorého by za určitých predpokladov mohol americký hrubý domáci produkt do roku 2030 dosiahnuť približne 44 biliónov dolárov. Aj on tento scenár označil za mimoriadne odvážny. Nie je to ekonomická prognóza s istým výsledkom.
Rýchlejší výskum podľa Clarka prináša príležitosti napríklad pri vývoji liekov či nových materiálov. Zároveň upozornil na možné zneužitie pokročilých systémov vrátane biologických a kybernetických hrozieb. Vyzval preto na prísny ľudský dohľad nad citlivým výskumom a na medzinárodnú spoluprácu pri pravidlách pre AI.
Jeho vystúpenie otvára otázku, ako sa majú vlády a výskumné inštitúcie pripraviť na rýchlejšie technologické zmeny. Či súčasný vývoj už možno označiť za singularitu, zostáva predmetom diskusie; Clark týmto slovom pomenúva svoje hodnotenie smeru, ktorým sa technológia uberá.