Európske krajiny minuli za posledných šesť mesiacov nečakané miliardy eur navyše na dovoz fosílnych palív v dôsledku prudkého nárastu cien po vojne proti Iránu. Vyplýva to z novej správy think-tanku Centre for Research on Energy and Clean Air (CREA), ktorá porovnala, čo krajiny reálne zaplatili za námorne dovážané fosílne palivá medzi marcom a augustom 2026 s tým, čo by platili podľa cien očakávaných trhom pred vypuknutím krízy 28. februára 2026.
Medzi desiatimi najviac zasiahnutými krajinami na svete figurujú štyri veľké ekonomiky Európskej únie. Holandsko zaznamenalo dodatočné náklady vo výške približne 11,5 miliardy eur, Taliansko 12,7 miliardy eur, Francúzsko 10,8 miliardy eur a Španielsko 8,8 miliardy eur. Spolu tak tieto štyri krajiny EÚ absorbovali takmer 41 miliárd eur extra nákladov na fosílne palivá — bez toho, aby doviezli akékoľvek nové objemy energie navyše.
Z celkovo 170 skúmaných krajín platilo až 134 z nich za naftu viac, než trhy očakávali pred vojnou. Ceny skvapalneného zemného plynu (LNG) vzrástli o 60 % v atlantickom regióne a o 75 % v pacifickom, zatiaľ čo ceny nafty a benzínu poskočili od začiatku konfliktu o 59 %.
Globálne kríza za šesť mesiacov pridala k účtom za dovoz fosílnych palív viac než 282 miliárd eur, pričom samotná ropa sa na tomto náraste podieľala sumou približne 140 miliárd eur pri cenách v priemere o 35 % vyšších, než trhy očakávali pred útokmi. CREA opisuje tento cenový šok ako najdlhšie trvajúci nárast cien fosílnych palív od Zálivovej vojny v roku 1990 — importujúce krajiny platili v priemere o približne 55 miliárd eur mesačne viac.
Najviac postihnutou krajinou na svete bola Čína s dodatočnými nákladmi 35,5 miliardy dolárov, nasledovaná Indiou (22,5 miliardy dolárov) a Spojenými štátmi (16,5 miliardy dolárov). Medzi prvou desiatkou najviac zasiahnutých krajín boli popri spomínaných štyroch krajinách EÚ aj Holandsko, Južná Kórea a Taliansko s nákladmi okolo 12 až 13,5 miliardy dolárov.
Správa zároveň upozorňuje, že záťaž dopadla neúmerne tvrdšie na chudobnejšie ekonomiky. Krajiny s nízkymi a nižšími strednými príjmami zaplatili navyše približne 1 % svojho HDP z roku 2024, čo je viac než dvojnásobok záťaže 0,45 % HDP, ktorú niesli vysokopríjmové krajiny.
Analytik CREA Luke Wickenden zdôraznil, že najlepšou ochranou pred vysokými cenami ropy je čo najrýchlejší odklon od fosílnych palív. Ceny ropy a plynu sa podľa neho dlhodobo ukazujú ako Achillova päta pre rozpočty domácností aj pre celú svetovú ekonomiku, zatiaľ čo krajiny, ktoré po predchádzajúcich energetických krízach investovali do čistej energie, teraz ušetrili miliardy dolárov. Správa konkrétne uvádza, že najväčšie absolútne úspory zaznamenali Čína (7,9 miliardy dolárov) a Japonsko (4,9 miliardy dolárov), nasledované okrem iných aj Španielskom, Francúzskom, Talianskom a Holandskom — teda tými istými krajinami, ktoré napriek tomu patria medzi najviac zasiahnuté.
Obnoviteľné zdroje energie a elektrifikácia už podľa správy nie sú len otázkou znižovania emisií, ale fungujú aj ako poistka proti geopolitickým energetickým šokom. Krajiny s proporcionálne väčším podielom čistej energie a nižším dopytom po fosílnych palivách boli voči cenovému šoku menej zraniteľné.
Európske aj medzinárodné skupiny v súvislosti so správou vyzývajú predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby predstavila plán postupného vyraďovania fosílnych palív.