Globálne finančné trhy vstupujú do posledného augustového obchodného dňa s dvoma kľúčovými témami na programe — pokračujúcimi dôsledkami jastrabého prejavu šéfa amerického Fedu Kevina Warsha z minulého týždňa a dnešným zverejnením predbežných augustových inflačných údajov z Nemecka.
Warsh na sympóziu centrálnych bankárov v Jackson Hole minulý piatok zdôraznil, že inflácia — preferovaný ukazovateľ PCE stojí na 3,7 % medziročne — zostáva "prevažujúcim zameraním" centrálnej banky, a varoval, že tvorcovia politiky "majú ešte čo robiť". Trhy na jeho slová zareagovali okamžite: pravdepodobnosť septembrového zvýšenia úrokových sadzieb vyskočila z približne 35 % na 55 až 60 %. K tomu sa v priebehu víkendu pridalo geopolitické napätie po tom, čo americké sily zasiahli iránske raketové odpaľovače na ostrove Larak v Hormuzskom prielive — cena ropy Brent v pondelok krátkodobo prekročila 90 dolárov za barel, čo môže ďalej živiť infláciu naprieč eurozónou.
Práve v tomto kontexte dnes, v posledný augustový deň, zverejňujú jednotlivé nemecké spolkové krajiny svoje regionálne inflačné údaje, na základe ktorých Spolkový štatistický úrad (Destatis) neskôr v ten istý deň zostaví celoštátny predbežný odhad. Podľa analytikov sa očakáva, že medziročná inflácia v Nemecku (meraná národným CPI) v auguste zrýchli na 3,0 % z júlových 2,8 %, zatiaľ čo harmonizovaný index HICP, ktorý sleduje Európska centrálna banka, by mal dosiahnuť 3,1 % oproti júlovým 2,8 %. Mesačne sa pri oboch ukazovateľoch očakáva nárast o 0,3 % oproti júlu.
Kľúčovým číslom, na ktoré sa analytici napriek tomu sústreďujú najviac, zostáva jadrová inflácia (vylučujúca ceny potravín a energií) — tá v júli dosahovala 2,4 % a inflácia v sektore služieb sa dlhodobo drží tesne pod hranicou 3 %, aj keď postupne mierne spomaľuje. Hlavným rizikom podľa trhových komentátorov zostáva, že opätovné zrýchľovanie cien energií — spôsobené pokračujúcim konfliktom medzi USA a Iránom — sa časom prenesie aj do širších cenových kategórií, čím by sa mohol tento pokles jadrovej inflácie zvrátiť.
Nemecká inflácia už niekoľko mesiacov výrazne kolíše práve v dôsledku vojny v Perzskom zálive. Podľa Destatis dosiahla inflácia v apríli 2,9 %, v máji klesla na 2,6 %, v júni sa výrazne spomalila na 2,3 % (najmä vďaka poklesu cien pohonných hmôt a kúrenia), no v júli opäť zrýchlila na 2,8 % po tom, čo 30. júna skončila štátna zľava na pohonné hmoty práve v čase rastúcich cien ropy. Podľa prezidentky Destatis Ruth Brandovej boli ceny energie od začiatku roka opakovane hlavným ťahúňom celkovej inflácie.
Kombinácia jastrabých signálov od Fedu a zrýchľujúcej sa nemeckej inflácie zvyšuje neistotu ohľadom ďalšieho smerovania menovej politiky na oboch stranách Atlantiku. Vyššia nemecká inflácia môže sťažiť Európskej centrálnej banke prípadné ďalšie uvoľňovanie sadzieb, zatiaľ čo jastrabý tón Fedu zvyšuje pravdepodobnosť, že americká centrálna banka bude v septembri pokračovať v sprísňovaní namiesto uvoľňovania. Táto kombinácia môže ovplyvniť výnosy štátnych dlhopisov, výmenný kurz eura voči doláru aj širšie investičné toky v nasledujúcich týždňoch.
Pre Slovensko a ostatné krajiny eurozóny majú nemecké inflačné dáta osobitný význam — ako najväčšia ekonomika eurozóny majú výrazný vplyv na celkový harmonizovaný index spotrebiteľských cien eurozóny, ktorý ECB priamo sleduje pri svojich rozhodnutiach o úrokových sadzbách.