Česká Poslanecká snemovňa po troch dňoch rokovania odmietla druhý pokus opozície o vyslovenie nedôvery vláde Andreja Babiša. Za návrh hlasovalo 83 opozičných poslancov, čo bolo výrazne menej než 101 hlasov potrebných na vyslovenie nedôvery. Proti návrhu sa postavili prítomní poslanci všetkých troch koaličných strán – ANO, SPD a Motoristov.
Návrh podporili poslanci opozičných strán ODS, STAN, Piráti, KDU-ČSL a TOP 09. Pod samotný návrh na zvolanie schôdze sa pritom pôvodne podpísalo všetkých 92 poslancov týchto opozičných strán. Vládna koalícia ANO, SPD a Motoristi disponuje v 200-člennej Snemovni celkovo 108 mandátmi, takže opozícia by na úspech potrebovala získať aj časť koaličných poslancov.
Hlasovaniu predchádzala mimoriadne dlhá parlamentná diskusia. Poslanci rokovali počas troch dní a samotná debata podľa ČTK zabrala približne 27,5 hodiny čistého času. Opozícia vyvolala hlasovanie predovšetkým pre návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, otázku Babišovho konfliktu záujmov a výhrady voči postupu vlády v oblasti bezpečnosti a vzťahu k niektorým inštitúciám. Ide o argumenty opozičných strán, ktoré vládna koalícia odmieta.
Jednou z hlavných tém bol pripravovaný štátny rozpočet. Opozícia kritizuje plánovaný deficit a tvrdí, že vláda v období hospodárskeho rastu nedostatočne konsoliduje verejné financie. Koalícia naopak využila rozsiahlu parlamentnú debatu aj na obhajobu svojho doterajšieho pôsobenia a ekonomickej politiky.
Pre Babišov kabinet išlo už o druhé hlasovanie o nedôvere od jeho nástupu do funkcie. Prvý pokus vláda ustála začiatkom februára. Vtedy opozícia hlasovanie vyvolala v súvislosti so sporom medzi Motoristami a prezidentom Petrom Pavlom okolo odmietnutia vymenovať Filipa Turka za ministra životného prostredia.
Najnovšie hlasovanie sa navyše uskutočnilo krátko pred českými komunálnymi a senátnymi voľbami. Predseda ODS Martin Kupka ešte pred začiatkom schôdze pripustil, že blížiace sa voľby zohrávajú pri načasovaní hlasovania určitú úlohu, zároveň však zdôrazňoval výhrady opozície voči rozpočtu, konfliktu záujmov premiéra a bezpečnostnej politike kabinetu.
Výsledok znamená, že vláda ANO, SPD a Motoristov naďalej zostáva pri moci s dôverou Poslaneckej snemovne. Samotné neúspešné hlasovanie o nedôvere však nemožno interpretovať ako definitívne vylúčenie možnosti predčasných volieb v budúcnosti. Potvrdzuje iba to, že opozícia pri tomto konkrétnom pokuse nezískala ústavne potrebných 101 hlasov na pád vlády.
Pre Slovensko nemá výsledok hlasovania bezprostredný priamy hospodársky alebo bezpečnostný dopad. Česko je však jeden z najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska a obe krajiny majú úzke politické aj ekonomické vzťahy, preto je pokračovanie súčasnej českej vlády relevantné aj pre vývoj vzájomných vzťahov.