Umelá inteligencia sa definitívne presunula medzi hlavné geopolitické témy medzi Washingtonom a Pekingom. Po štvrtkovom stretnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Bielom dome čínska strana uviedla, že obaja lídri podporili pokračovanie rozhovorov o umelej inteligencii. Si podľa oficiálneho záznamu povedal, že USA a Čína síce v AI súťažia, ale majú ešte viac dôvodov spolupracovať. Navrhol pokračovať v dialógu o rizikách a prínosoch technológie a spoločne zabraňovať jej zneužívaniu. Zdôraznil tiež, že AI by mala zostať pod ľudskou kontrolou a slúžiť ľudskému pokroku.
Podľa čínskeho záznamu Trump na stretnutí uviedol, že AI sa týka budúcnosti ľudstva a že Spojené štáty a Čína by mali v tejto oblasti udržiavať dialóg a posilňovať spoluprácu. Už pred summitom pritom americký minister financií Scott Bessent a čínsky vicepremiér He Lifeng diskutovali o vytvorení samostatného americko-čínskeho AI dialógu vrátane mechanizmu, ktorý by umožnil upozorniť druhú stranu na vážne AI incidenty s možným dopadom na národnú bezpečnosť. Čínske ministerstvo obchodu následne potvrdilo, že prvé rokovania medzi oboma stranami o AI už prebehli.
Zmena tónu však neznamená koniec technologickej rivality. Spojené štáty stále obmedzujú prístup Číny k najvýkonnejším AI čipom a ďalším technológiám, zatiaľ čo Peking urýchľuje vývoj vlastných polovodičov a modelov. V posledných mesiacoch predstavili nové čipy a AI systémy firmy ako Huawei či Alibaba, čo posilňuje čínsky argument, že americké exportné obmedzenia môžu vývoj spomaliť, ale nemusia ho zastaviť. Súčasne zostávajú medzi oboma krajinami spory o prístup k technológiám, údajné kopírovanie modelov, investície a kontrolu kľúčových dodávateľských reťazcov.
Práve preto je dôležité rozlišovať medzi spoluprácou v bezpečnosti a samotnou technologickou súťažou. Washington ani Peking zatiaľ nenaznačili, že by chceli obmedziť tempo vývoja svojich najpokročilejších modelov alebo sa dohodnúť na spoločných limitoch. Oveľa realistickejšie je vytvorenie komunikačného kanála pre prípady, keď sa AI systém správa nepredvídateľne, spôsobí kybernetický incident alebo sa objaví riziko, ktoré môže zasiahnuť obe krajiny. Podobný model by sa dal prirovnať k bezpečnostným komunikačným linkám z obdobia studenej vojny – nie preto, že by AI bola zbraňou rovnakého typu, ale preto, že pri veľmi rýchlo sa rozvíjajúcej technológii môže byť schopnosť rýchlo komunikovať medzi rivalmi sama osebe bezpečnostným nástrojom.
Summit zároveň ukázal, že AI už nie je iba témou technologických firiem. Na štátnej večeri boli prítomní predstavitelia veľkých amerických technologických spoločností a Washington aj Peking ju čoraz viac vnímajú ako strategickú infraštruktúru porovnateľnú s energiou, čipmi alebo obranou. Čínska strana zdôrazňuje ľudskú kontrolu a prevenciu zneužitia, Spojené štáty zase nechcú stratiť technologický náskok. Obe krajiny tak vstupujú do zvláštnej fázy, v ktorej si zároveň konkurujú o vedúcu pozíciu a priznávajú, že niektoré riziká budú musieť riešiť spoločne.
Pre Európu je tento vývoj dôležitý tiež. Ak sa Washington a Peking dohodnú na spoločných pravidlách komunikácie pri AI incidentoch alebo na určitých bezpečnostných princípoch, môže to ovplyvniť aj globálne štandardy. Európska únia zatiaľ stavia viac na regulácii a bezpečnostných pravidlách, zatiaľ čo USA a Čína kladú väčší dôraz na technologickú konkurencieschopnosť. To, či sa medzi týmito prístupmi vytvorí spoločný rámec, môže rozhodovať o tom, ako sa bude AI regulovať na celom svete.
Najväčšou správou zo summitu preto nie je, že USA a Čína prestali súperiť. Práve naopak. Súťaž o čipy, modely a výpočtovú kapacitu pokračuje naplno. Nové je, že obe strany už otvorene pripúšťajú potrebu mechanizmu, ktorý by zabránil tomu, aby technologická rivalita prerástla do nekontrolovateľného bezpečnostného problému.