Prezident Donald Trump v piatok 28. augusta 2026 večer oznámil na sociálnej sieti Truth Social, že Spojené štáty uzavreli so susednou Venezuelou dohodu o väčšinovej kontrole nad jej ropnými rezervami. "MIMORIADNA SPRÁVA: Spojené štáty americké práve uzavreli dohodu s Venezuelou o NAJVÄČŠOM ROPNOM OBCHODE V HISTÓRII SVETA! Na môj pokyn minister zahraničných vecí Marco Rubio a minister vojny Pete Hegseth v úzkej spolupráci s vysoko rešpektovanou dočasnou prezidentkou Venezuely Delcy Rodríguezovou a prostredníctvom partnerstva so súkromným biznisom zabezpečili väčšinovú kontrolu USA nad viac než 65 MILIARDAMI BARELOV preukázaných ropných rezerv vo Venezuele, bez akýchkoľvek nákladov pre amerického daňového poplatníka," napísal Trump. Podľa jeho slov transakcia "viac než zdvojnásobuje" americké ropné rezervy.
Podľa amerického predstaviteľa, ktorý o dohode hovoril pod podmienkou anonymity, dočasná venezuelská prezidentka Rodríguezová udelila súkromnému spoločnému podniku (joint venture) stodesaťročnú koncesiu na ťažbu v ropných poliach s preukázaným potenciálom 65 miliárd barelov ropy. Ide o spoločný projekt americkej vlády a skúseného súkromného prevádzkovateľa pôsobiaceho vo Venezuele — americká vláda bude v tomto podniku kontrolovať 55 % efektívneho výnosu, rozdelených medzi vlastnícky podiel a právo nakupovať z neho ropu za výrobnú cenu. Podľa slov predstaviteľa by sa takto vzniknutá spoločnosť stala druhým najväčším firemným vlastníkom preukázaných ropných rezerv na svete, hneď po saudskoarabskej spoločnosti Saudi Aramco. Nie je zatiaľ jasné, ktoré konkrétne súkromné spoločnosti sa na podniku budú podieľať — vo Venezuele si doteraz udržala prítomnosť len hŕstka zahraničných ropných a plynárenských firiem, medzi nimi americký Chevron, španielsky Repsol a taliansky Eni.
Venezuelská vláda vo svojom vyhlásení uviedla, že dohoda sa týka rozvoja 17 ropných polí s preukázaným potenciálom 65 miliárd barelov.
Oznámenie prichádza necelých deväť mesiacov po tom, čo americké ozbrojené sily na Trumpov príkaz uskutočnili vojenskú operáciu, pri ktorej zajali vtedajšieho venezuelského prezidenta Nicolása Madura a previezli ho do Spojených štátov, kde teraz čelí federálnym obvineniam z narko-terorizmu a obchodovania s drogami. Venezuela disponuje jednými z najväčších ropných zásob na svete, odhadovanými na približne 303 miliárd barelov surovej ropy v zemi — čo predstavuje približne 17 % svetových zásob podľa údajov americkej Energetickej informačnej administratívy. Trump dlhodobo argumentoval, že Venezuela "ukradla" americkú ropu, keď bývalý prezident Hugo Chávez pred desaťročiami znárodnil stovky zahraničných aktív vrátane majetku amerických ropných spoločností.
Oznámenie dohody prichádza v čase, keď Trump čelí rastúcemu politickému tlaku pred blížiacimi sa priebežnými voľbami (midterms) v súvislosti s vysokými cenami benzínu, ktoré vzrástli v dôsledku pokračujúcej vojny s Iránom — tá v piatok dosiahla šesťmesačné výročie bez akéhokoľvek náznaku konca. Spojené štáty v reakcii na túto situáciu čerpali zo svojich strategických ropných rezerv, ktorých objem začiatkom augusta klesol pod 300 miliónov barelov — o vyše 100 miliónov barelov menej než na začiatku roka 2026, čo predstavuje najnižšiu úroveň od 80. rokov 20. storočia.
Napriek pôsobivo znejúcemu číslu odborníci upozorňujú, že realita dohody je zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Paasha Mahdavi, docent politických vied na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare, pre NPR uviedol, že jeho prvotná reakcia na Trumpovo oznámenie o "prevzatí" 65 miliárd barelov bola šokom — v kontexte ide skutočne o obrovské množstvo ropy, predstavujúce približne 20 % preukázaných rezerv krajiny. Po bližšom preskúmaní podmienok dohody však podľa neho vzniká otázka, či Trump v skutočnosti tieto rezervy "preberá" v plnom zmysle slova, keďže nejde o priame vlastníctvo, ale o 55-percentný podiel v spoločnom podniku s právom nákupu ropy za výrobnú cenu.
Dohoda nadväzuje na predchádzajúce kroky administratívy vo vzťahu k venezuelskej rope — začiatkom roka Trump po zvrhnutí Madura naznačil myšlienku návratu amerických ropných spoločností do krajiny s cieľom čerpať jej rezervy, a USA v priebehu roka postupne zmierňovali sankcie na venezuelskú ropu s cieľom podporiť svetovú ponuku počas vojny s Iránom.