Trump sa pre britský denník vyjadril 3. novembra, keď Američania hlasovali vo voľbách do Kongresu. Podľa agentúry Reuters prezident naznačil spokojnosť so súčasným vývojom konfrontácie s Teheránom, ďalšiu vojenskú akciu však nevylúčil. Jeho vyjadrenie o tom, že USA bezprostredný útok neplánujú, prevzala aj agentúra Reuters.
Prezident podľa Reuters zároveň uviedol, že pokračujú nepriame rozhovory s Iránom, ktorých súčasťou je aj otázka iránskych zásob obohateného uránu. Ten možno podľa stupňa obohatenia využiť ako palivo pre jadrové elektrárne, pri vyššom obohatení však môže byť použiteľný aj na výrobu jadrovej zbrane. Trump neoznámil uzavretie dohody ani výsledok rokovaní.
Sprostredkovateľom rozhovorov je Katar. Hovorca jeho ministerstva zahraničných vecí podľa Reuters povedal, že Washington aj Teherán posudzujú návrhy predložené mediátormi a konzultácie pokračujú. Vysokopostavený iránsky predstaviteľ agentúre zároveň uviedol, že strany majú k dohode stále ďaleko.
Iránska strana podľa Reuters podmieňuje otvorenie Hormuzského prielivu splnením svojich požiadaviek vrátane ústupkov pri sankciách na predaj ropy, ukončenia americkej námornej blokády a uvoľnenia zmrazených iránskych prostriedkov. Predstaviteľ iránskej bezpečnostnej rady Mohsen Rezaí označil doterajšiu americkú odpoveď za nepresvedčivú. Ide o stanovisko Teheránu, nie o potvrdené podmienky spoločnej dohody.
Trumpovo vyjadrenie prišlo po nedávnom americkom údere na iránske ciele na ostrove Kešm v Hormuzskom prielive. Americký predstaviteľ podľa agentúry AP označil operáciu za obrannú a uviedol, že mierila na systémy využívané proti americkým silám. AP útok opísala ako zjavne obmedzený; neznamenal však ukončenie napätia v oblasti.
Bezpečnosť prielivu je dôležitá aj pre energetické trhy, keďže tadiaľ vedie významná námorná trasa pre vývoz ropy z Perzského zálivu. Obmedzenia plavby či ďalšie útoky môžu ovplyvniť prepravu a očakávania obchodníkov. Ako sa prípadný vývoj premietne do cien energií a palív, bude závisieť aj od ponuky, dopytu a ďalších okolností.