Rozdielne čísla v prvých správach o sankciách majú jednoduché vysvetlenie. Americké ministerstvo financií v rámci operácie Economic Outcast sankcionovalo desať jednotlivcov a spoločností, ktoré podľa neho podporovali obstarávanie pre iránsku armádu. Americké ministerstvo zahraničných vecí pridalo ďalšie tri subjekty. Celkovo tak nový americký krok zasahuje 13 osôb a organizácií.
Ministerstvo financií uvádza, že sankcionované siete pôsobili vo viacerých krajinách a pomáhali iránskemu ministerstvu obrany získavať zbrane, elektroniku a ďalšie komponenty. Ministerstvo zahraničných vecí zároveň zasiahlo tri subjekty spojené s prepravou alebo obstarávaním vojenského materiálu pre Irán. Washington tento krok prezentuje ako ďalšiu súčasť ekonomického tlaku na Teherán. Irán dlhodobo tvrdí, že americké sankcie sú nezákonné a že Washington nimi komplikuje diplomatické riešenie konfliktu.
Súčasne pokračujú nepriame rokovania. Americkí a iránski predstavitelia v pondelok oddelene rokovali so sprostredkovateľmi, pričom Katar zostáva jedným z hlavných kanálov medzi oboma stranami. Diskusie sa sústreďujú na upravenú verziu iránskeho návrhu, ktorý počíta s postupným znovuotvorením Hormuzského prielivu a širšou dohodou o zastavení bojov.
Iránsky návrh pôvodne predpokladal, že sa Hormuz začne otvárať v horizonte siedmich dní výmenou za kroky zo strany USA vrátane zmiernenia námornej blokády a sankčného tlaku. Donald Trump cez víkend verejne uviedol, že pôvodný návrh odmietol. Teherán však tvrdil, že formálne americké odmietnutie nedostal, a rokovania cez sprostredkovateľov následne pokračovali. Zatiaľ teda nemožno hovoriť o dohode ani o definitívnom kolapse rokovaní.
Napätie ešte zvýšila Iránska revolučná garda, ktorá sa v otvorenom liste obrátila priamo na americkú verejnosť. Vyzvala voličov, aby v novembrových kongresových voľbách nepodporili Trumpových politických spojencov a tvrdila, že americká vojenská stratégia proti Iránu zlyhala. Ide o politické posolstvo IRGC; tvrdenia o výsledkoch vojny nemožno považovať za nezávislé hodnotenie situácie.
Paralelne sa končí ďalšia kapitola americkej prítomnosti na Blízkom východe. Americké sily majú 30. septembra opustiť svoje posledné základne v Iraku podľa harmonogramu, na ktorom sa Washington a Bagdad dohodli ešte v roku 2024. Odchod nebol prijatý ako nové rozhodnutie v reakcii na súčasnú vojnu s Iránom, ale dokončuje už skôr dohodnutý proces.
Irán a jeho spojenci odchod amerických jednotiek prezentujú ako svoje politické víťazstvo. Časť irackých a západných bezpečnostných predstaviteľov naopak upozorňuje na možné riziko posilnenia proiránskych ozbrojených skupín alebo opätovného rastu aktivity Islamského štátu. Ide však o hodnotenia budúceho bezpečnostného vývoja, nie o potvrdený dôsledok samotného stiahnutia.
Pre Európu zostáva najdôležitejšou otázkou Hormuzský prieliv. Pred vojnou ním prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a plynu a obmedzenia dopravy výrazne zvýšili globálne ceny energií. Každý posun v rokovaniach medzi Washingtonom a Teheránom sa preto okamžite premieta do cien ropy, pohonných látok a inflačných očakávaní aj v EÚ.
Pre Slovensko nejde o priamy bezpečnostný dopad, no vývoj môže mať ekonomické následky. Ak sa podarí obnoviť stabilnejšiu dopravu cez Hormuz, tlak na ceny ropy a palív môže postupne klesať. Ak diplomacia zlyhá a konflikt sa opäť rozšíri, energetické trhy môžu reagovať opačným smerom.