Ukrajinské jednotky pri Lymane v Doneckej oblasti v posledných mesiacoch rozbehli operáciu Vivaldi, ktorej cieľom bolo vytlačiť ruské sily z priestoru severne od mesta a narušiť ich systém infiltrácie menšími skupinami. Podľa 3. armádneho zboru prebieha operácia od mája a je rozdelená do viacerých etáp. Ukrajinské velenie tvrdí, že počas prvých dvoch fáz obnovilo kontrolu nad približne 125 štvorcovými kilometrami územia, z toho asi 50 kilometrov štvorcových malo byť priamo oslobodených spod ruskej kontroly. Medzi oblasti, pri ktorých Ukrajinci hlásili postup, patria Shandryholove, Derylove a Drobysheve.
Najzaujímavejšia časť operácie však nie je samotný pohyb frontu, ale spôsob, akým ho Ukrajinci dosahovali. Podľa ich vlastného opisu najskôr použili systémy elektronického boja a protivzdušnej obrany na obmedzenie činnosti ruských prieskumných dronov. Cieľom bolo dočasne „oslepiť“ protivníka natoľko, aby nedokázal včas odhaliť pripravovaný manéver. Následne mali byť do ruského tyla dopravené pozemné robotické systémy, pričom niektoré z nich zhadzovali ťažké bombardovacie drony viac než desať kilometrov za frontovou líniou.
Roboty mali slúžiť na prieskum, ničenie cieľov a čistenie priestoru ešte pred príchodom pechoty. Ukrajinská strana tvrdí, že v rámci operácie prebehli tisíce robotických a dronových misií a že bezpilotné systémy prepravovali aj veľké množstvo materiálu. Zároveň uvádza tisíce ruských strát na zabitých, zranených a zajatých. Tieto čísla však pochádzajú z ukrajinských vojenských zdrojov a nemožno ich úplne nezávisle potvrdiť.
Práve pri hodnotení úspechu treba zostať opatrný. Niektorí ukrajinskí analytici označujú Vivaldi za jednu z technologicky najvyspelejších operácií vojny a za dôkaz, že kombinácia dronov, robotov a elektronického boja dokáže meniť spôsob útočných operácií. Nezávislé a ruské opozičné zdroje sú zdržanlivejšie a hovoria skôr o sérii úspešných lokálnych protiútokov než o strategickom prelome. Operácia teda môže byť technologicky významná, no jej širší dosah na front sa ešte len ukáže.
Vivaldi však dobre ukazuje, kam sa moderná vojna posúva. Drony už neslúžia iba na prieskum alebo zhadzovanie munície. Môžu prepravovať ďalšie robotické systémy, vytvárať logistické koridory a spolupracovať s elektronickým bojom tak, aby pechota vstupovala do priestoru až po oslabení protivníkovho prieskumu a obrany. To môže znižovať straty vlastných vojakov, no zároveň dramaticky zvyšuje technologické nároky na koordináciu, spojenie a riadenie bojiska.
Pre ďalší vývoj vojny bude dôležité, či Ukrajina dokáže podobné operácie opakovať vo väčšom meradle. Jedna úspešná akcia ešte neznamená, že pozemné roboty nahradia tanky alebo pechotu. Ak sa však ukáže, že kombinácia rušenia, dronov a robotických systémov dokáže opakovane vytvárať lokálnu prevahu, operácia Vivaldi môže byť jedným z prvých príkladov toho, ako budú vyzerať útočné operácie v nasledujúcich rokoch.