Ministerstvo financií Spojených štátov v pondelok spustilo novú fázu ekonomického tlaku na Irán, ktorú minister financií označil za „ekonomický D-Day". Kampaň s krycím názvom „Operation Economic Outcast" rozširuje kategórie sekundárnych sankcií a zavádza nové reštrikcie naprieč piatimi kľúčovými odvetviami, ktoré podľa Washingtonu Teheránu umožňujú generovať príjmy a obchádzať doterajšie sankcie – ide o digitálne aktíva, technológie, zlato, letectvo a lodnú dopravu.
Súčasťou opatrení je aj zaradenie takmer 60 spoločností, jednotlivcov a plavidiel na sankčný zoznam. Podľa ministerstva ide o sieť sprostredkovateľov, firiem a plavidiel takzvanej „tieňovej flotily", ktoré pôsobia vo viacerých krajinách a slúžia na prepravu iránskej ropy a presmerovanie výnosov v prospech Iránskych revolučných gárd. Washington zároveň pozastavil viaceré predtým udelené výnimky, ktoré umožňovali určité platby do Iránu a prístup iránskej strany k americkým kultúrnym a akademickým inštitúciám.
Minister financií kampaň prirovnal k historickému vylodeniu spojencov v roku 1944 s tým, že cieľom je systematicky „odrezať" Irán od jeho finančných väzieb po celom svete. Podľa jeho slov stojí iránsky režim pred jasnou voľbou – buď úplná medzinárodná izolácia a existencia na hranici prežitia, alebo cesta späť k normálnym vzťahom a opätovnému zapojeniu do globálnej ekonomiky.
Súčasťou tlaku je aj priama komunikácia americkej vlády so svetovými lídrami. Prezident mal osobne telefonovať s viacerými zahraničnými predstaviteľmi a žiadať ich o konkrétne kroky smerujúce k ukončeniu obchodných a finančných vzťahov s iránskym režimom. Rezorty financií, zahraničia a obrany podľa oznámenia zároveň začínajú rokovania so zahraničnými partnermi s cieľom presadiť dôsledné vymáhanie nových aj existujúcich sankcií.
Analytici upozorňujú, že Spojené štáty už dlhodobo disponujú rozsiahlym sankčným rámcom voči Iránu, najmä v oblasti ropného sektora, jeho vymáhanie však bolo doteraz len čiastočné. Účinnosť novej kampane preto bude závisieť najmä od ochoty západných spojencov vytvoriť spoločný presadzovací blok, keďže samotné USA doteraz nedokázali plne zabrániť obchádzaniu sankcií zo strany tretích krajín.
Irán na oznámenie zareagoval odmietavo. Predstaviteľ iránskej bezpečnostnej zložky avizoval, že krajina bude na nové obmedzenia reagovať „zásadným spôsobom", a zároveň varoval krajiny Perzského zálivu pred spoluprácou na nových ekonomických reštrikciách. Región tak zostáva v napätom stave po mesiacoch vojenských operácií a neúspešných rokovaní medzi Teheránom a Washingtonom.
Nová sankčná vlna prichádza v kontexte pokračujúceho konfliktu medzi USA a Iránom a môže mať dôsledky presahujúce bilaterálne vzťahy oboch krajín – týka sa totiž aj tretích štátov vrátane Číny, ktoré patria medzi významných obchodných partnerov Iránu, najmä v oblasti dovozu ropy. Prípadné rozšírenie sankcií na tieto krajiny by mohlo ovplyvniť globálne trhy s ropou aj širšiu regionálnu stabilitu.