Americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív 9. októbra oznámil zápis Medzinárodného trestného súdu na zoznam sankcionovaných subjektov. Opatrenie sa teda týka inštitúcie so sídlom v holandskom Haagu, nielen konkrétnych ľudí, na ktorých sa USA zamerali v minulosti. Sankcie môžu výrazne skomplikovať jej vzťahy s americkými bankami a spoločnosťami poskytujúcimi služby.
Washington zároveň vydal všeobecné licencie, ktoré povoľujú niektoré inak obmedzené transakcie. Týkajú sa okrem iného ukončenia vybraných obchodných vzťahov, telekomunikačných a softvérových služieb, dôchodkových platieb či záležitostí súvisiacich so zadržanými osobami. Rozsah výnimiek je dôležitý: zaradenie súdu na sankčný zoznam neznamená, že sa okamžite zastaví každá jeho činnosť.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio krok zdôvodnil odporom Washingtonu voči tomu, aby ICC mohol stíhať Američanov. USA súdu dlhodobo vyčítajú jeho postup vo veci Afganistanu aj zatykače na izraelských predstaviteľov. Spojené štáty nie sú zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, na základe ktorého ICC vznikol. Postoj americkej vlády je však jej právnym a politickým stanoviskom, nie rozhodnutím, ktoré by rušilo mandát súdu.
ICC sankcie odmietol a označil ich za zásah proti nezávislej justičnej inštitúcii. Súd vznikol na základe medzinárodnej zmluvy a zaoberá sa najzávažnejšími zločinmi vrátane vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy. Jeho predstavitelia uviedli, že chcú vo vyšetrovaniach a konaniach pokračovať.
Nórsky Nobelov výbor udelil Pillayovej cenu za jej dlhoročnú prácu v oblasti medzinárodného práva. Pôsobila aj na Medzinárodnom trestnom súde a na tribunáli pre Rwandu. Výbor pri vysvetľovaní svojho rozhodnutia upozornil na politické útoky proti sudcom a medzinárodným právnym inštitúciám. Ocenenie bolo oznámené pred novými americkými sankciami; dostupné vyhlásenia však nepreukazujú, že Washington rozhodol o sankciách preto, že cenu získala práve Pillayová.
Ďalší vývoj bude závisieť od praktického dosahu sankcií na financovanie a služby potrebné pre chod súdu, ako aj od reakcie jeho členských štátov. Rozhodnutie už teraz prehlbuje spor o pôsobnosť ICC a o to, akú podporu môže medzinárodná justícia očakávať od štátov, ktoré s jej postupom nesúhlasia.