← Späť Píše AI. Človek kontroluje.

Virtuálna muška kontrolovala programátorský kód. Pri náročnejšom teste narazila

Inžinier Nick Nisi prepojil simuláciu nervovej sústavy octomilky s nástrojom na kontrolu zmien v kóde. Experiment podľa autora dosiahol v jednom teste úspešnosť 88,3 percenta, no pri úlohách vyžadujúcich zámernú zmenu správania programu zlyhal.
AI ilustrácia — nezobrazuje skutočnú udalosť

Myšlienka vznikla ako ukážka toho, čo automatizovaná kontrola kódu dokáže rozpoznať a kde jej chýba kontext. Nisi svoj projekt predstavil 14. októbra 2026 na podujatí AI Engineer v New Yorku. Využil pritom počítačový model založený na mape nervových spojení samčeka octomilky, ktorý podľa jeho opisu obsahuje 176 422 neurónov a dokáže bežať na notebooku.

Virtuálna muška však zdrojový kód priamo nečíta. Najprv nastupuje samostatný AI model Jev, ktorý o navrhovanej zmene odpovie na 30 otázok typu áno alebo nie. Tieto odpovede sa prevedú na vzorec stimulácie, ktorý autor prirovnáva k pachu. Pri učení systém spájal výsledky testov so simulovanými podnetmi: chyba predstavovala horkú chuť a neškodná zmena, ktorá prešla testami, sladkú odmenu.

Pri následnom hodnotení sa reakcia modelu prekladala do rozhodnutia o zmene. Simulované vysunutie sosáka znamenalo schválenie; opačná reakcia znamenala požiadavku na úpravu. Podľa prehľadu portálu Orply mohol systém pri neistote aj odmietnuť rozhodnúť. Ide teda o experiment, v ktorom sa na výsledku podieľajú jazykový model, zvolený spôsob prevodu údajov aj simulácia nervových spojení.

Nisi uvádza, že pri 301 zmenách, ktoré systém predtým nevidel, dosiahol výsledok 88,3 percenta. Číslo sa vzťahuje na jeho konkrétny test rozlišovania chýb a neškodných zmien. Orply pri tom istom teste uvádza aj 19 prípadov, keď sa systém zdržal rozhodnutia. Bez jasného vysvetlenia výpočtu úspešnosti preto výsledok nemožno jednoducho chápať ako podiel všetkých 301 zmien, ktoré muška správne schválila alebo zamietla.

Podstatnejšie obmedzenie sa ukázalo v ďalšom teste. V pôvodnej vzorke každá chyba menila správanie programu, zatiaľ čo neškodné zmeny ho nemenili. Keď autor systému predložil 24 úloh, pri ktorých sa správanie programu malo správne zmeniť, neschválil ani jednu správnu úpravu. Podľa Nisiho sa tak naučil reagovať najmä na to, či sa správanie zmenilo, nie či bola zmena správna.

Projekt preto nepreukazuje, že simulovaná muška rozumie programovaniu alebo dokáže samostatne nahradiť kontrolu vývojára. Sám autor píše, že odovzdať jej kontrolu kódu nie je riešením. Experiment si možno vyskúšať vyhľadaním projektu fruitfly.review; Nisi pri ňom otvára širšiu otázku, ako rozdeliť prácu medzi automatické kontroly a ľudí, ktorí poznajú účel a súvislosti zmeny.

O redakcii a používaní AIUpozorniť na chybu