Vitalik Buterin vstúpil do diskusie o dátových centrách po týždni, počas ktorého sa v Európe konali protesty proti ich rýchlej výstavbe. V príspevku z 8. novembra uviedol, že nesúhlasí so silnými odmietavými reakciami voči týmto hnutiam.
Podľa spoluzakladateľa Etherea by zlepšovanie algoritmov mohlo časom umožniť dosiahnuť podobné výsledky aj s existujúcou infraštruktúrou. Buterin sa domnieva, že úlohy, na ktoré by o dva roky boli potrebné väčšie dátové centrá, by súčasná kapacita mohla zvládnuť približne o štyri roky alebo skôr. Ide o jeho odhad budúceho vývoja, nie o potvrdenú prognózu.
Za možné spomalenie považuje aj čas, ktorý by spoločnosť získala na ochranu pred rizikami pokročilejších AI systémov. Spomína najmä kybernetickú bezpečnosť a možné biologické hrozby. Zároveň tvrdí, že vedecký pokrok závisí aj od iných faktorov než od samotného výkonu umelej inteligencie, a preto by sa prípadné spomalenie AI nemuselo do výskumu premietnuť rovnakým spôsobom.
Buterin vo vyjadrení nežiadal okamžité vypnutie existujúcich dátových centier ani nepredstavil konkrétny návrh zákazu. Jeho argument sa týka najmä tempa, akým pribúda výpočtová kapacita pre AI. Dátové centrá pritom neslúžia iba umelej inteligencii: zabezpečujú aj cloudové služby, ukladanie dát a ďalšie digitálne služby pre firmy, úrady aj domácnosti.
Diskusia sa vyostruje aj v Európe. Agentúra Reuters informovala, že 6. novembra v Amsterdame viac ako sto aktivistov protestovalo pri rozostavanom dátovom centre určenom pre Microsoft a časť z nich vstúpila na stavenisko. Koalícia Stop Dirty Data Centres podľa agentúry požaduje pozastavenie veľkej výstavby, kým vlády neurčia jasnejšie pravidlá. Nežiada však zatvorenie existujúcich centier.
Odporcovia upozorňujú na možné dopady na spotrebu elektriny a vody, využívanie pôdy či miestne komunity. Technologické spoločnosti naopak zdôrazňujú, že výpočtová infraštruktúra je potrebná pre cloudové služby a rozvoj AI. Microsoft podľa Reuters uviedol, že rešpektuje právo ľudí pokojne vyjadrovať názory, no nesúhlasí s nezákonným konaním.
Rozhodujúca tak bude podoba jednotlivých projektov: odkiaľ získajú elektrinu a vodu, kto zaplatí potrebné úpravy siete a ako sa do rozhodovania zapoja miestni obyvatelia. Či zlepšenia algoritmov skutočne umožnia obmedziť potrebu novej kapacity v rozsahu, aký očakáva Buterin, ukáže až ďalší vývoj.