Z približne 3 400 verejných stredných škôl bolo vyučovanie pozastavené už v piatok na 400 až 500 z nich a podľa ministra sa to „pravdepodobne zopakuje aj v pondelok“, no vyučovanie sa bude postupne a čiastočne obnovovať. Školy sa zatvárajú, keď nie sú splnené bezpečnostné podmienky, napríklad z materiálnych dôvodov alebo preto, že sa zamestnanci stanú „priamym cieľom“ demonštrantov. Geffray v televízii France 2 a rádiu France Inter uviedol, že od začiatku udalostí bolo zranených 78 školských zamestnancov, čo podľa neho nemá obdobu, a že 24 škôl bolo podpálených alebo poškodených. Podľa ministra sa do hnutia vlámali aj krajne ľavicoví aktivisti, ktorí boli v posledných dňoch mimoriadne násilní.
Protesty sa začali 21. septembra na lýceu Saint-Exupéry v Créteil neďaleko Paríža, kde bolo viacero miest učiteľov neobsadených. Tam sa žiakom podarilo dosiahnuť cieľ, škola dostala v stredu troch nových učiteľov. Hnutie sa však medzitým rozšírilo po celej krajine, od predmestí veľkých miest až po centrá stredne veľkých miest. Žiaci žiadajú viac peňazí a ľudí pre štátne školstvo, odstránenie nedostatku učiteľov, opravu chátrajúcich budov a menej preplnené rozvrhy. Podľa agentúr sú protesty namierené aj proti dlhoročnému nedostatočnému financovaniu.
Čísla sa líšia podľa zdroja a dátumu. Minister vnútra Laurent Nuñez uviedol, že protesty zasiahli 735 škôl, z toho v 158 hlásili násilnosti, ako hádzanie predmetov na políciu, učiteľov a novinárov, prevracanie a podpaľovanie kontajnerov. Len v piatok zadržali 1 747 ľudí a od pondelka podľa agentúr približne 5-tisíc, väčšinou tínedžerov. Polícia nasadila v niektorých prípadoch aj slzný plyn a gumené projektily a viacerí demonštranti boli vážne zranení. Žiacke organizácie vyzvali na pokračovanie protestov, ak sa neprijmú konkrétne opatrenia, no od násilia sa dištancovali. Minister spravodlivosti Gérald Darmanin navyše naznačil, že rodičia tých, ktorí škodu spôsobili, môžu niesť zodpovednosť.
Hnutie je politicky citlivé pre vládu prezidenta Emmanuela Macrona, ktorá čelí tlaku už aj v rozpočtových otázkach. Podľa Geffraya zostáva vzdelávanie prioritou a rast rozpočtu pod infláciou vysvetľuje klesajúcim počtom detí. Pre slovenského čitateľa je to pripomienka, že nedostatok učiteľov a chátrajúce školy sú problém celej Európy a že niektoré krajiny ho riešia aj rýchlejšie ako Slovensko. Ako sa protesty vyvinú, ukáže najbližší týždeň.