Rusko v piatok 2. októbra opäť zaútočilo na Južný most v Kyjeve. Večerný dronový útok prišiel po sérii zásahov, ktoré sa začali už vo štvrtok. Útoky prinútili úrady úplne alebo čiastočne zastaviť dopravu na Južnom moste a ďalších dvoch mostoch cez Dneper. Na Južnom moste bola zastavená cestná doprava aj premávka metra.
Dôsledky sú pre Kyjev mimoriadne citeľné práve pre geografiu mesta. Dneper rozdeľuje ukrajinskú metropolu na západný pravý breh a východný ľavý breh. Pred začiatkom ruskej invázie žila na východnej strane viac než tretina z približne troch miliónov obyvateľov hlavného mesta, zatiaľ čo veľká časť pracovných miest, štátnych inštitúcií a firiem sa nachádza na západnom brehu.
Ekonomický analytik Andrij Ševčyšyn odhaduje, že z ľavého na pravý breh Dnepra denne dochádza približne 500-tisíc ľudí. Nejde o oficiálny údaj mesta, ale ilustruje rozsah problému. Po obmedzení mostov sa v Kyjeve vytvorili dlhé kolóny a obyvatelia museli hľadať alternatívne trasy cez zostávajúce spojenia medzi oboma časťami mesta.
Južný most pritom nebol zasiahnutý iba raz. Už vo štvrtok podľa starostu Vitalija Klička zasiahli most dva drony približne na poludnie a ďalší útok prišiel neskôr večer. Poškodená bola podpera, časť vozovky a ochranné konštrukcie pri trase metra. V piatok nasledoval ďalší útok. Pred ním Kličko zvolal mestskú bezpečnostnú radu a situáciu v hlavnom meste označil za veľmi vážnu.
Rusko potvrdilo, že jeho drony zasiahli most v Kyjeve. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že zasiahnuté objekty slúžili na vojenské účely. Toto tvrdenie Moskvy nebolo nezávisle potvrdené. Útoky však už majú jednoznačný civilný dôsledok – výrazné obmedzenie dopravy v meste a komplikácie pre obyvateľov pri cestách do práce, škôl či za službami.
Kyjev navyše čelí rastúcemu počtu útokov rýchlymi prúdovými dronmi. Tie lietajú rýchlejšie a vo väčších výškach než bežné bezpilotné lietadlá a podľa ukrajinských predstaviteľov predstavujú nový problém pre protivzdušnú obranu. Obyvatelia ľavého brehu zároveň počas predchádzajúcich zím patrili medzi tých, ktorých výrazne zasiahli výpadky elektriny a kúrenia po ruských útokoch na energetickú infraštruktúru.
Útoky na mosty preto posúvajú tlak na Kyjev z energetiky aj priamo do každodennej mobility. Kým poškodenie elektrárne môže znamenať výpadok elektriny alebo kúrenia, obmedzenie mostov komplikuje samotný pohyb medzi dvoma veľkými časťami mesta. Dneper je v Kyjeve širokou prirodzenou bariérou a počet alternatívnych trás je obmedzený.
Pre Slovensko nemajú útoky na kyjevské mosty bezprostredný dopravný dopad. Z bezpečnostného pohľadu však ukazujú zmenu charakteru ruských vzdušných útokov na ukrajinské hlavné mesto – popri energetickej infraštruktúre sa pod tlakom ocitajú aj dopravné spojenia, od ktorých závisí každodenné fungovanie miliónovej metropoly.