„Zaplatili sme viac než 100 miliárd eur navyše za našu energiu bez toho, aby sme dostali jedinú molekulu plynu alebo ropy navyše,“ uviedol Jørgensen. Podľa eurokomisára je súčasná situácia ďalším dôkazom zraniteľnosti Európy voči geopolitickým otrasom mimo jej územia. EÚ síce výrazne znížila závislosť od ruských energetických zdrojov, stále však dováža veľkú časť ropy a plynu zo svetových trhov.
Nárast účtu bol mimoriadne rýchly. Európska komisia ešte v apríli odhadovala, že konflikt na Blízkom východe a obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv zvýšili náklady EÚ na dovoz fosílnych palív približne o 24 miliárd eur. O niekoľko mesiacov neskôr už dodatočné náklady prekročili hranicu 100 miliárd eur. EÚ pritom v roku 2025 doviezla fosílne palivá približne za 340 miliárd eur.
Jedným z najväčších problémov zostávajú ropa a ropné produkty. Európa je citlivá najmä na cenu nafty, keďže doprava, logistika, poľnohospodárstvo a veľká časť priemyslu sú od nej stále závislé. Ďalšiu neistotu v posledných dňoch vyvolali aj úvahy amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnom obmedzení exportu nafty zo Spojených štátov. USA sa po obmedzení dovozu ruských palív stali jedným z najvýznamnejších dodávateľov nafty do Európy.
Bezprostredné riziko úplného výpadku dodávok však Európska komisia zatiaľ nevidí. Tvrdí, že dodávateľské trasy ropy a plynu sú dnes rozmanitejšie než počas energetickej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu a zásobníky poskytujú určitú rezervu pred zimou. Problémom teda momentálne nie je predovšetkým fyzický nedostatok energie, ale jej vysoká cena.
Členské štáty preto diskutujú o kombinácii krátkodobých opatrení a dlhodobejšej zmeny energetiky. Medzi možnosti patria úspory spotreby, udržiavanie dostatočných zásob plynu, pomoc zraniteľným domácnostiam, nižšie dane z elektriny a rýchlejšia elektrifikácia dopravy, vykurovania a priemyslu. Komisia argumentuje, že vyšší podiel domácej elektriny z obnoviteľných a jadrových zdrojov môže znížiť vystavenie Európy výkyvom cien ropy a plynu.
Niektoré štáty už zavádzajú vlastné zásahy. Španielsko sa snaží obmedziť rast regulovaných cien plynu, zatiaľ čo Taliansko rieši s dodávateľmi dočasné cenové opatrenia a diskutuje aj o mimoriadnom zdanení vysokých ziskov energetických spoločností. Rozsah zásahov sa však medzi členskými štátmi výrazne líši podľa stavu verejných financií a energetického mixu.
Pre Slovensko je situácia relevantná priamo. Ako otvorená ekonomika eurozóny je citlivé na ceny pohonných látok, plynu a vstupov pre priemysel. Vyššie ceny energií sa môžu postupne premietať do dopravy, výroby, poľnohospodárstva a spotrebiteľských cien. Samotných 100 miliárd eur však nie je samostatný účet, ktorý by sa dal jednoducho rozdeliť medzi členské štáty – ide o odhad celkových dodatočných nákladov EÚ spôsobených vyššími cenami importovaných fosílnych palív.