Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo štvrtok 27. augusta 2026 vystúpila na výročnej konferencii francúzskeho zväzu zamestnávateľov MEDEF v Paríži. V prejave zopakovala tému, ktorú presadzuje už dlhší čas — že budúci viacročný finančný rámec EÚ (MFF) na roky 2028 až 2034 musí byť nástrojom na posilnenie európskej nezávislosti, konkrétne v oblasti energetiky (odklon od dovozu fosílnych palív), obrany a technológií, kde je EÚ dlhodobo závislá od USA a Číny.
Navrhovaný rozpočet dosahuje takmer 2 bilióny eur, čo predstavuje približne 1,26 % hrubého národného dôchodku EÚ — nárast oproti súčasným 1,13 %. Komisia ho rozdelila do troch hlavných pilierov: prostriedky na poľnohospodárstvo, rybolov, kohéziu a sociálnu politiku, ďalej na konkurencieschopnosť vrátane výskumu a inovácií, a napokon na vonkajšiu činnosť vrátane humanitárnej pomoci.
Presne v ten istý deň sa v Berlíne stretli lídri šestice takzvaných "šetrných" (frugálnych) krajín — nemecký kancelár Friedrich Merz privítal na spoločnom rokovaní rakúskeho kancelára Christiana Stockera, dánsku premiérku Mette Frederiksenovú a fínskeho premiéra Petteriho Orpa. K iniciatíve sa pridávajú aj Holandsko a Švédsko. Cieľom stretnutia bolo zosúladiť spoločný postup pred rozhodujúcimi vyjednávaniami o rozpočte.
Merz označil komisiou navrhovaný takmer dvojbilionový balík za "neúnosný" a požaduje jeho zníženie o stovky miliárd eur. Podľa jeho slov "čísla sa musia znížiť" a EÚ "môže minúť len toľko peňazí, koľko skutočne má". Rakúsky kancelár Stocker sa postavil na rovnakú stranu s tvrdením, že "viac peňazí automaticky neznamená silnejšiu Európu".
Šestica krajín, ktorá sa sama neskôr začala označovať aj ako "modernizátori", argumentuje, že EÚ nemôže reagovať na rastúce geopolitické a hospodárske výzvy, kým naďalej vynakladá veľkú časť rozpočtu na poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj namiesto obrany, inovácií a bezpečnosti. Proti nim stojí skupina 16 krajín z južnej a východnej Európy, ktoré sa označujú ako "priatelia kohézie" a naopak žiadajú zvýšenie financovania poľnohospodárstva a regionálnych fondov.
Rozpočtový komisár Piotr Serafin v tomto spore kritizoval pozíciu šetrných štátov s tým, že "šetrnejší rozpočet nemusí nevyhnutne znamenať modernejší rozpočet" — znížený rozpočet by podľa neho mohol podkopať práve tie ciele modernizácie, ktoré si samotné šetrné krajiny želajú presadiť.
Vyjednávači majú za cieľ dosiahnuť dohodu do konca roka 2026, aby sa diskusie nepretiahli do roku 2027, ktorý je kľúčovým volebným rokom pre viacero európskych krajín vrátane Talianska, Francúzska a Poľska.
Pre Slovensko má výsledok tohto sporu priamy dopad — krajina je čistým príjemcom európskych fondov a konečná podoba rozpočtu ovplyvní objem eurofondov, kohéznej politiky, ako aj podpory priemyslu a obrany na najbližších sedem rokov.