Podľa The Hindu International spustil katastrofu kolaps ľadovca na hranici Číny a Nepálu. Vlny vysoké niekoľko metrov s charakterom cunami sa prehnali údoliami a zasiahli predovšetkým stavby vodných elektrární. Sanjay Sah, jeden z preživších robotníkov, uvádza, že pracovníci síce dostali varovanie o blížiacej sa vode, no na evakuáciu zostalo príliš málo času.
Sah, tridsaťročný robotník, strávil desať dní uväznený v zaplavenej tuneli. Prežil tým, že pil bahnitú vodu. Záchranári ho vyprostili 4. septembra 2026, po záchrane sa zotavoval v nemocnici v Káthmandu. V blízkosti prežil aj ďalší pracovník, 45-ročný Kabir Maharjan. O deň neskôr, 5. septembra, záchranári z tunelov dostali aj jedného čínskeho robotníka — odvtedy sa v tuneloch neprejavili žiadne ďalšie známky života.
Sah po záchrane podľa The Hindu International povedal: ‚I was able to get a second life, to survive there. But many of our friends were there.' Jeho slová pripomínajú, že väčšina z viac ako 5 640 nezvestných — prevažne Nepálčanov — stále nie je nájdená.
Výnimočný rozsah záplav nepálska vláda pripisuje rastúcim globálnym teplotám a ich vplyvu na himalájske ľadovce, uvádza The Hindu International.