Predstava, že zubára jedného dňa nenavštívime kvôli implantátu, ale kvôli lieku, po ktorom vyrastie nový vlastný zub, znie stále trochu ako science fiction. Japonský projekt TRG035 však urobil ďalší krok smerom ku klinickej medicíne. Experimentálny liek spoločnosti Toregem BioPharma, ktorá vznikla na základe výskumu spojeného s Kjótskou univerzitou, dokončil prvú fázu testovania na ľuďoch. Podľa spoločnosti štúdia potvrdila jeho bezpečnosť a vývoj teraz pokračuje ďalším klinickým skúšaním.
TRG035 funguje na inom princípe než implantáty alebo zubné protézy. Ide o humanizovanú monoklonálnu protilátku zameranú proti proteínu USAG-1. Tento proteín v organizme tlmí niektoré signálne procesy súvisiace s tvorbou zubov. Vedci preto skúmajú, či jeho zablokovaním dokážu aktivovať prirodzený potenciál organizmu vytvoriť zub, ktorý by za normálnych okolností nevyrástol. Predklinické experimenty na zvieratách, vrátane myší a fretiek, ukázali, že zásah do tejto biologickej dráhy môže podporiť vznik ďalších zubov.
Prvé klinické skúšanie TRG035 bolo spustené v Japonsku v roku 2024. Podľa japonského registra klinických štúdií išlo o randomizovanú, dvojito zaslepenú a placebom kontrolovanú štúdiu s postupným zvyšovaním dávky. Jej hlavnou úlohou však nebolo dokázať rast nových zubov. Vedci sledovali predovšetkým bezpečnosť, znášanlivosť lieku a jeho správanie v ľudskom organizme. Do štúdie mali byť zaradení zdraví dospelí muži a liek sa podával jednorazovo intravenózne.
A práve tu treba brzdiť najatraktívnejšie titulky. Toregem uvádza, že fáza I bola dokončená a bezpečnosť lieku bola potvrdená. Firma však zatiaľ nezverejnila kompletné recenzované výsledky štúdie a verejný register neobsahuje údaje dokazujúce, že niektorému účastníkovi po podaní TRG035 vyrástol nový zub. Prvá fáza navyše ani nebola navrhnutá ako definitívny test účinnosti. Tvrdenie, že „japonský liek už ľuďom dorastá zuby“, by preto bolo v tejto chvíli predčasné.
Dôležitý posun prišiel v auguste 2026. Toregem oznámil, že japonská agentúra PMDA dokončila kontrolu dokumentácie potrebnej na spustenie fázy IIa. Tá sa má zamerať na pacientov s vrodenou absenciou zubov – ochorením, pri ktorom sa niektoré trvalé zuby vôbec nevyvinú. Práve tu môže prísť prvá skutočne dôležitá odpoveď na otázku, či blokovanie USAG-1 dokáže u človeka nielen bezpečne prebehnúť, ale aj vyvolať vznik nového zuba.
Ak sa tento mechanizmus potvrdí, mohlo by ísť o úplne nový smer stomatológie. Dnešná medicína pri strate zuba pracuje najmä s mostíkmi, protézami a implantátmi. TRG035 by teoreticky otvoril štvrtú možnosť – biologickú regeneráciu vlastného zuba. To však ešte neznamená, že liek bude v dohľadnom čase dostupný ľuďom, ktorí prišli o zub v dôsledku kazu, úrazu alebo vysokého veku. Prvotným cieľom vývoja sú pacienti s vrodenou absenciou zubov a až ďalší výskum môže ukázať, či sa terapia dá rozšíriť aj na bežnú stratu chrupu.
Pred vedcami zostáva viacero zásadných otázok. Nestačí iba vyvolať rast tvrdého tkaniva. Nový zub by musel vzniknúť na správnom mieste, mať vhodný tvar a veľkosť, správne sa zaradiť do zhryzu a funkčne sa spojiť s okolitými tkanivami. Zároveň bude potrebné potvrdiť dlhodobú bezpečnosť zásahu do biologických mechanizmov, ktoré regulujú rast a vývoj tkanív.
Napriek tomu je posun TRG035 z laboratória do ďalšej fázy klinického skúšania významný. Mnohé príbehy o regenerácii orgánov alebo zubov zostávajú roky pri pokusoch na zvieratách. V tomto prípade už experimentálna terapia prešla prvým testovaním na ľuďoch a pripravuje sa štúdia, ktorá môže začať odpovedať na najdôležitejšiu otázku: dokáže človeku skutočne vyrásť nový zub?
Zatiaľ teda platí jednoduchý záver. Bezpečnostná fáza priniesla povzbudivé výsledky, ale dôkaz dorastania zubov u ľudí ešte nemáme. Ak však ďalšia fáza ukáže reálny účinok, mohlo by ísť o jeden z najzaujímavejších posunov v regeneratívnej medicíne za posledné roky.