Globálna priemerná teplota vzduchu pri povrchu dosiahla v auguste 2026 podľa Copernicus Climate Change Service (C3S), prevádzkovanej Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), hodnotu 16,96 °C — o 0,85 °C viac než priemer za referenčné obdobie 1991-2020, a teda najteplejší august v databáze ERA5, siahajúcej do roku 1940. Prekonal tak doterajší spoločný rekord z rokov 2023 a 2024 (16,82 °C). Voči predindustriálnej referenčnej úrovni 1850-1900 bol august 2026 teplejší o 1,65 °C — prvýkrát od novembra 2025 tak mesačná teplota prekonala hranicu 1,5 °C.
August 2026 sa zároveň spoločne s júlom 2023 stal najteplejším mesiacom naprieč všetkými kalendárnymi mesiacmi v celej histórii merania — rozdiel medzi oboma mesiacmi bol menší než 0,01 °C. Ide o nezvyčajný jav, keďže globálne najteplejším mesiacom roka zvyčajne býva júl, nie august — tentoraz bol august dokonca o 0,06 °C teplejší než júl 2026. Obdobie leta na severnej pologuli (jún až august) bolo podľa Copernicus spoločne najteplejšie zaznamenané, na úrovni roku 2024.
Rekordné teploty sa netýkali len súše. Priemerná teplota morskej hladiny mimo polárnych oblastí dosiahla v auguste 21,07 °C — najvyššiu hodnotu zaznamenanú pre tento mesiac, prekonávajúcu doterajší augustový rekord 20,98 °C z roku 2023. Podľa Samanthy Burgessovej, hlavnej klimatickej stratégičky ECMWF, ide o návrat extrémnych teplôt spôsobený kombináciou dlhodobého otepľovania z fosílnych palív a prudko rastúcich teplôt oceánu spojených so silniacim javom El Niño v rovníkovom Tichomorí.
Západná Európa zaznamenala najteplejšie leto v histórii merania, prekonávajúce doterajší rekord z roku 2003 — región zasiahli ďalšie vlny horúčav, ktoré predĺžili mimoriadne obdobie extrémneho tepla trvajúce od mája. Samotná priemerná teplota nad Európou v auguste dosiahla 20,26 °C, čo je štvrtý najteplejší august na kontinente. Sprievodným javom bolo aj vážne sucho vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Maďarsku, Rumunsku a Srbsku, spolu s výnimočne nízkymi prietokmi na riekach Rýn, Dunaj, Južný Bug a Dneper.
Čo to znamená pre Slovensko: Dlhodobý rast globálnych aj európskych teplôt sa priamo premieta aj do slovenskej reality — vplýva na spotrebu energie (vyššie nároky na chladenie v lete), poľnohospodárstvo (riziko sucha a nižšej úrody), dostupnosť vody v riekach a na náklady domácností spojené s prispôsobovaním sa čoraz extrémnejšiemu počasiu. Nízke prietoky na Dunaji, ktoré Copernicus zaznamenal aj v susedných krajinách, môžu mať priamy dosah aj na Slovensko.