Rada guvernérov Európskej centrálnej banky na svojom zasadnutí v Berlíne vo štvrtok 10. septembra rozhodla zvýšiť všetky tri kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Depozitná sadzba sa s účinnosťou od 16. septembra zvýši z 2,25 % na 2,50 %, hlavná refinančná sadzba na 2,65 % a jednodňová (marginálna) zápožičná sadzba na 2,90 %. Ide o najvyššiu úroveň depozitnej sadzby od apríla minulého roka.
ECB rozhodnutie zdôvodnila pretrvávajúcim inflačným tlakom spôsobeným konfliktom na Blízkom východe — podľa vyhlásenia Rady guvernérov vojna naďalej generuje inflačné tlaky a inflácia zostane výrazne nad cieľom po dlhšie obdobie. Rozhodnutie prišlo po tom, čo augustová celková inflácia v eurozóne vyskočila na 3,3 % — najvyššie za tri roky a už šiesty mesiac v rade nad 2-percentným cieľom ECB — poháňaná najmä 14,3-percentným medziročným rastom cien energií.
Krok bol trhom plne očakávaný — všetkých 65 ekonómov oslovených v prieskume Reuters medzi 31. augustom a 3. septembrom predpovedalo presne toto zvýšenie o 25 bázických bodov. Ide už o druhé tohtoročné zvýšenie sadzieb ECB od vypuknutia vojny medzi USA/Izraelom a Iránom koncom februára — v júni ECB zvýšila sadzby prvýkrát od septembra 2023, v júli ich na ďalšom zasadnutí ponechala bez zmeny.
ECB zároveň zverejnila nové projekcie — priemerná celková inflácia by mala podľa základného scenára dosiahnuť 3,0 % v roku 2026, 2,5 % v roku 2027 a 2,1 % v roku 2028 (oproti júnovým projekciám nezmenené pre rok 2026, revidované nahor pre 2027 a 2028). Jadrová inflácia (bez cien energií a potravín) by mala dosiahnuť 2,5 % v roku 2026, 2,6 % v roku 2027 a 2,3 % v roku 2028. Projekcia rastu HDP eurozóny bola revidovaná nahor pre roky 2026 aj 2027, najmä vďaka väčšej odolnosti ekonomiky eurozóny, než sa očakávalo — na 0,9 % v roku 2026, 1,4 % v roku 2027 a 1,5 % v roku 2028.
ECB vo vyhlásení uviedla, že výhľad zostáva mimoriadne neistý, s rizikami smerom nahor pre infláciu a smerom nadol pre hospodársky rast. Zvýšenie sadzby priblížilo ECB k americkej Fed (aktuálne 3,50-3,75 %) aj k juhokórejskej centrálnej banke (3,00 %) — rozdiel voči americkej sadzbe zostáva na úrovni 1,00 až 1,25 percentuálneho bodu.
Čo to znamená pre Slovensko: Vyššia sadzba ECB sa premietne do drahších úverov naprieč celou eurozónou — hypotéky s pohyblivou sadzbou, nové úvery pre firmy aj štátne dlhopisy budú drahšie financovať. Pre domácnosti so staršou hypotékou naviazanou na variabilnú sadzbu to môže znamenať vyššie mesačné splátky, pre záujemcov o nový úver zase menej výhodné podmienky, než na aké boli zvyknutí v predošlých mesiacoch.