Podľa zverejneného textu sa firmy zaviazali zaviesť robustné interné kontroly, pravidelne hodnotiť riziká, spolupracovať s nezávislými externými audítormi a vytvoriť na úrovni predstavenstiev samostatné mechanizmy dohľadu nad najrizikovejšími modelmi. Výsledky interných a externých kontrol majú byť pravidelne vyhodnocované a firmy majú niesť priamu zodpovednosť za to, že ich vlastné ochranné mechanizmy fungujú.
Dohodu podpísali okrem Trumpa napríklad šéf Anthropic Dario Amodei, Sundar Pichai z Googlu, Mark Zuckerberg z Meta, prezident OpenAI Greg Brockman, Jensen Huang z Nvidie a Elon Musk za xAI. Associated Press aj Reuters potvrdzujú, že jadrom dohody je dobrovoľná kontrola vývoja frontier modelov bez vytvorenia nového licenčného režimu zo strany štátu.
Trump po stretnutí zdôraznil, že firmy sa podľa neho musia „samy kontrolovať“ a že vláda nechce technologický vývoj brzdiť príliš tvrdou reguláciou. Už skorší júnový exekutívny príkaz Bieleho domu výslovne uvádzal, že federálny rámec pre frontier modely nemá vytvárať povinné licencie, predbežné schvaľovanie ani povoľovací systém pre nové AI modely.
Dohoda však úplne nezatvára dvere budúcej regulácii. Jej text pripúšťa, že pri ďalšom vývoji technológií môžu vzniknúť dôvody na nové legislatívne kroky. Zatiaľ však Washington volí model, v ktorom hlavné bezpečnostné povinnosti nesú samotné firmy a štát vystupuje skôr ako koordinátor než ako priamy regulátor.
Americký prístup sa tým viditeľne odlišuje od Európskej únie. AI Act už dnes ukladá poskytovateľom všeobecných AI modelov právne povinnosti týkajúce sa technickej dokumentácie, autorského práva a transparentnosti. Pri modeloch so systémovým rizikom navyše vyžaduje hodnotenie a zmierňovanie rizík, hlásenie závažných incidentov a kybernetické zabezpečenie. Od augusta 2026 má Európska komisia plné právomoci tieto pravidlá vymáhať vrátane pokút.
Rozdiel teda nie je v tom, že by USA bezpečnosť AI ignorovali. Biely dom sa snaží vytvoriť spoločné normy, audity a dohľad, no zatiaľ ich stavia predovšetkým na dobrovoľnom záväzku firiem. EÚ naopak časť porovnateľných povinností vložila priamo do záväzného právneho rámca.
Pre firmy ako OpenAI, Google, Meta alebo Anthropic to znamená, že na oboch stranách Atlantiku budú fungovať v rozdielnom regulačnom prostredí. V USA môžu mať väčšiu flexibilitu pri tom, ako svoje interné bezpečnostné systémy nastavia, zatiaľ čo v EÚ musia zároveň plniť konkrétne zákonné povinnosti podľa AI Actu.
Dohoda prichádza v čase, keď sa bezpečnosť frontier AI dostáva do centra pozornosti aj samotných technologických firiem. OpenAI len krátko pred stretnutím odložilo pripravovaný výkonnejší model po interných safety testoch a Anthropic dlhodobo upozorňuje na riziká spojené s rastúcimi schopnosťami modelov. Biely dom tak reaguje na tlak zo strany verejnosti aj samotného priemyslu, no namiesto nového zákona zatiaľ zvolil koordinovanú samoreguláciu.