Incident sa odohral v noci na 27. septembra, keď britská polícia dostala hlásenie o troch podozrivých vozidlách smerujúcich k základni. Ozbrojení policajti následne v oblasti Whelford zadržali päť britských mužov vo veku okolo dvadsať rokov. Najskôr boli zadržaní pre podozrenie z trestných činov podľa zákona o výbušninách a následne aj pre podozrenie z prípravy teroristického činu.
Britská protiteroristická polícia neskôr oznámila, že v dodávkach nenašla výbušniny. Objavené však bolo určité množstvo benzínu. Vyšetrovatelia preto preverujú viacero možností vrátane prípravy podpaľačského útoku, prieskumu objektu alebo testovania bezpečnostných opatrení pred prípadnou ďalšou akciou. Žiadna z týchto možností zatiaľ nebola potvrdená ako konečný záver vyšetrovania.
Všetkých päť zadržaných mužov polícia prepustila na kauciu za prísnych podmienok. Naďalej však zostávajú vyšetrovaní. Britské úrady zároveň preverujú, či mohli vedome alebo nevedome konať ako sprostredkovatelia cudzieho štátu. Práve táto línia vyšetrovania je teraz spájaná najmä s Iránom.
Burnham v sérii rozhovorov povedal, že existujú „silné indície, že Irán zohral úlohu v tom, čo sa počas víkendu stalo pri RAF Fairford“. Dodal však, že ide o pokračujúce, komplexné a vážne policajné vyšetrovanie. Jeho vyjadrenie je zatiaľ najsilnejším verejným prisúdením možnej iránskej stopy zo strany britskej vlády.
Podobne sa deň predtým vyjadril aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý povedal, že do prípadu podľa amerických informácií zasahoval zahraničný aktér. Rubio vtedy Irán priamo nemenoval. USA a Británia teraz na vyšetrovaní úzko spolupracujú.
Teherán akúkoľvek účasť odmieta. Iránske veľvyslanectvo v Londýne označilo špekulácie o iránskom zapojení za nepodložené a zlomyseľné. K dispozícii zatiaľ nie sú verejné dôkazy, ktoré by umožňovali nezávisle potvrdiť, že útok alebo plánovanie skutočne riadil iránsky štát.
Prípad je citlivý aj preto, že RAF Fairford patrí medzi kľúčové britské základne využívané americkým letectvom. V čase vojny s Iránom odtiaľ operujú strategické bombardéry USA, čo z nej robí významný vojenský objekt aj potenciálny cieľ spravodajských alebo sabotážnych aktivít.
Pre Slovensko incident nemá priamy bezpečnostný dopad. Relevantný je však pre NATO a širšiu ochranu spojeneckých vojenských základní v Európe. Ak by sa účasť cudzieho štátu neskôr preukázala, prípad by bol ďalším príkladom využívania proxy aktérov alebo sabotáží na území členských štátov Aliancie.