Britské vojenské základne a ďalšie objekty ministerstva obrany čelia prudkému nárastu incidentov s bezpilotnými lietadlami.
Podľa údajov získaných britským denníkom The Independent prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám bolo od januára do konca augusta 2026 zaznamenaných približne 340 incidentov s dronmi pri alebo nad objektmi britského ministerstva obrany. To zodpovedá v priemere viac než jednému incidentu denne.
Tempo výrazne rastie.
Za celý rok 2025 bolo podľa rovnakých údajov evidovaných 250 incidentov a v roku 2024 ich bolo 126. Už za prvých osem mesiacov tohto roka tak Británia prekročila minuloročný celkový počet.
Britské ministerstvo obrany zatiaľ verejne neuviedlo, kto je za jednotlivé lety zodpovedný. Preto nie je možné tvrdiť, že všetkých 340 prípadov predstavovalo nepriateľské operácie alebo že za nimi stál jeden konkrétny štát.
Do štatistík môžu patriť rôzne situácie – od neoprávnených civilných letov až po zámerné sledovanie vojenských objektov.
Práve vysoká frekvencia a citlivosť cieľov však zvyšujú obavy bezpečnostných expertov.
Dron pri základni nemusí niesť zbraň
Malý dron nemusí vojenskú základňu priamo napadnúť, aby predstavoval problém.
Môže fotografovať techniku, sledovať pohyb lietadiel, mapovať bezpečnostné opatrenia alebo zisťovať, ako rýchlo obrana reaguje na narušenie priestoru.
Takéto informácie môžu byť neskôr využité pri spravodajskej činnosti alebo pri plánovaní sabotáže.
Bývalý britský minister obrany Tobias Ellwood v reakcii na čísla uviedol, že rast incidentov naznačuje, že britské ozbrojené sily sú čoraz častejšie vnímané ako cieľ. Zároveň kritizoval úroveň ochrany niektorých vojenských a kritických objektov.
Samotná existencia dronu pri základni však ešte nie je dôkazom nepriateľskej operácie.
Problém sa neobmedzuje na Britániu
Nevysvetlené lety dronov sa v posledných mesiacoch objavili aj v ďalších európskych krajinách.
Luxemburské letisko Findel napríklad 18. septembra dočasne prerušilo prevádzku po zaznamenaní nepovolených bezpilotných lietadiel v jeho okolí.
Francúzsko zároveň tento týždeň oznámilo prípravu nových opatrení proti hybridným hrozbám. Prezident Emmanuel Macron hovoril o rastúcom počte kybernetických útokov, sabotážnych operácií a incidentov s dronmi, ktoré francúzske úrady spájajú aj s aktivitami v prospech Ruska.
Na európskej úrovni predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen navrhla vytvorenie spoločného mechanizmu reakcie na hybridné útoky vrátane sabotáží, podpaľačstva, kybernetických operácií a narušovania kritickej infraštruktúry.
NATO hovorí o útokoch na dôveru verejnosti
Hybridná vojna sa pritom nemusí prejavovať otvoreným vojenským útokom.
Predseda Vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone upozornil, že jedným z cieľov hybridných operácií môže byť samotná verejná mienka.
Takéto aktivity môžu byť navrhnuté tak, aby vytvárali neistotu, oslabovali dôveru v politické vedenie a rozdeľovali spoločnosť bez prekročenia hranice, ktorá by automaticky vyvolala klasickú vojenskú reakciu NATO.
Práve neidentifikované drony sú z tohto pohľadu komplikovanou hrozbou. Sú relatívne lacné, ľahko dostupné a identifikácia ich operátora môže byť veľmi náročná.
Rusko sa v európskej debate objavuje často, dôkaz pri britských incidentoch však chýba
Európske vlády v poslednom období čoraz častejšie upozorňujú na ruské hybridné operácie vrátane kybernetických útokov, sabotáží a narušovania vzdušného priestoru.
To však neznamená, že za všetkými britskými dronovými incidentmi stojí Moskva.
Britské ministerstvo obrany takýto záver verejne neurobilo. Experti citovaní britskými médiami hovoria o možnosti aktérov pracujúcich v záujme Ruska alebo Iránu, no pri konkrétnych incidentoch často chýba verejne dostupný dôkaz umožňujúci spoľahlivo určiť pôvodcu.
Pri podobných udalostiach je preto dôležité odlišovať potvrdené narušenie od jeho možného geopolitického pôvodu.
Lacný dron, drahá obrana
Nárast incidentov otvára aj praktický problém.
Moderné vojenské základne boli tradične chránené pred lietadlami, raketami alebo pozemným útokom. Malé komerčné drony však predstavujú úplne inú kategóriu cieľa.
Sú malé, môžu lietať nízko a niektoré stojí len niekoľko stoviek či tisíc eur. Použiť proti nim drahé raketové systémy by bolo ekonomicky neudržateľné.
Aj preto európske armády zrýchľujú investície do lacnejších interceptorov, elektronického boja, rušenia signálu a špecializovaných protidronových systémov. Vojna na Ukrajine pritom ukázala, že moderná obrana potrebuje kombináciu drahých systémov na ničenie najnebezpečnejších cieľov a lacnejších riešení schopných reagovať na veľké množstvo dronov.
Britské čísla tak nie sú len štatistikou neoprávnených letov.
Ukazujú širší problém, ktorému dnes čelia armády naprieč Európou: ako ochrániť základne, letiská a kritickú infraštruktúru pred lacnými systémami, pri ktorých nemusí byť okamžite jasné, kto ich ovláda a aký je ich cieľ.