Prvou veľkou politickou udalosťou budú utorkové americké voľby 3. novembra. Ich termín potvrdzuje Federálna volebná komisia. Hlasovanie uprostred prezidentského obdobia rozhodne o novom zložení Snemovne reprezentantov a časti Senátu. Pre investorov bude podstatné, ako výsledok zmení možnosti presadzovania rozpočtových, daňových a regulačných opatrení. Samotné víťazstvo jednej strany však automaticky neurčuje reakciu akcií ani dolára.
Vo štvrtok 5. novembra sa pozornosť presunie na Bank of England. Rozhodnutie spolu so zápisnicou a novou menovopolitickou správou zverejní o 13.00 h slovenského času. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters očakávajú zvýšenie základnej sadzby z 3,75 % na 4 %, teda o 0,25 percentuálneho bodu. Išlo by o prvé zvýšenie od augusta 2023. Zatiaľ však ide o očakávanie prieskumu, nie o prijaté rozhodnutie. Reuters upozorňuje aj na možnosť, že banka nebude podporovať trhové stávky na sériu ďalších zvýšení.
Týždeň uzavrie piatková americká správa o zamestnanosti za október. Úrad pre štatistiku práce ju má podľa svojho kalendára zverejniť 6. novembra o 14.30 h slovenského času. Ešte predtým prinesie v utorok o 16.00 h septembrový prieskum voľných pracovných miest a fluktuácie zamestnancov. Ide o dva odlišné súbory údajov za rozdielne mesiace. Pri ich hodnotení bude dôležité sledovať, či spoločne naznačujú ochladzovanie pracovného trhu alebo jeho pokračujúcu odolnosť.
Význam nových údajov zvýrazňuje posledné rozhodnutie Fedu. Americká centrálna banka 28. októbra ponechala cieľové pásmo sadzby na 3,75 až 4 %. Rozhodnutie však nebolo jednomyseľné: desať členov ho podporilo a Lisa Cooková s Beth Hammackovou uprednostnili zvýšenie o 0,25 percentuálneho bodu. Fed zároveň označil hospodársky rast za silný a infláciu za naďalej zvýšenú. Stabilné sadzby preto nemožno automaticky čítať ako signál blížiaceho sa uvoľňovania politiky.
Podobne opatrná zostáva ECB. Dňa 29. októbra ponechala depozitnú sadzbu, za ktorú si banky ukladajú peniaze v centrálnej banke, na 2,50 %. Upozornila, že drahšie energie môžu zvýšiť infláciu a zároveň oslabiť hospodársky rast. Výslovne sa nezaviazala ku konkrétnej budúcej trajektórii úrokov. Pre eurozónu vrátane Slovenska tak zostáva podstatné, ako sa energetické náklady premietnu do cien a ekonomickej aktivity.
Európsky menový výhľad sprevádza aj oznámená personálna zmena. Christine Lagardová 29. októbra informovala, že z funkcie prezidentky ECB odíde 7. februára 2027. Podľa oficiálneho oznámenia jej nástupcu vymenuje Európska rada po príslušnom nominačnom procese. Oznámený odchod však sám osebe neurčuje ďalšie rozhodnutia o sadzbách, ktoré naďalej prijíma Rada guvernérov.