Grófka z mocného rodu
Narodila sa roku 1560 v Nyírbátore do rodiny, ktorej členovia zastávali vysoké úrady v Uhorsku a Sedmohradsku. Jej ujo Štefan Báthory sa stal poľským kráľom. Keď sa Alžbeta v roku 1575 vydala za Františka Nádasdyho, hlavného kapitána uhorských vojsk, spojili sa dva vplyvné rody s početnými panstvami. Medzi Nádasdyovské majetky patrili aj Čachtice. Práve toto miesto sa neskôr prilepilo k jej menu tak pevne, že v rozprávaniach často zatienilo všetko ostatné: rodinu, ďalšie sídla aj svet, v ktorom o osude ľudí rozhodovalo postavenie ich pána. [1]
O Báthoryovej sa nezachovali iba rodové zápisy. Podľa svedeckých výpovedí jej pripisovali násilie a vraždy dievčat a mladých žien v období rokov 1585 až 1610. Rozprávania o krutosti sa neodohrávali vo vzduchoprázdne: na jednej strane stála vysoko postavená grófka, na druhej ľudia, ktorých hlas mal v tejto spoločnosti oveľa menšiu váhu. Výpoveď však ešte nie je presný záznam každého činu. Z prameňov nemožno zostaviť spoľahlivý zoznam obetí ani priradiť každej žene miesto a okolnosti smrti. O to dôležitejšie je nenechať ich zmiznúť za jediným slávnym menom. [1][2]
Ako ďaleko sa obvinenia rozšírili, ukazuje zásah panovníka. Matej II. začiatkom roku 1610 poveril palatína Juraja Thurzóa, aby prípad riešil. Ešte pred zverejnením výsledkov vyšetrovania Báthoryová v septembri rozdelila majetok medzi syna a dve dcéry. Archív to spája so snahou uchrániť rodinné vlastníctvo. V októbri prišla do čachtického kaštieľa. Nad panstvom už visela otázka, ktorá sa netýkala iba povesti grófky: kto bude vypovedať, komu uveria a čo sa stane, ak sa podozrenia potvrdia? [1]
Keď prišiel palatín
V písomnostiach čachtického panstva sa zachoval stručný záznam o konci decembra. Podľa neho Báthoryovú 29. decembra 1610 zadržali po večeri a na druhý deň odviedli na Čachtický hrad. Je to jeden z najkonkrétnejších okamihov celého príbehu, no zápis vznikol až koncom 17. storočia. Nehovorí, ako vyzerala miestnosť ani aké slová pri zatknutí padli. Hovorí, že grófka z kaštieľa odišla na hrad, na ktorom potom zostala. [1]
Už 1. januára 1611 sa v Bytči začalo súdne vyšetrovanie ľudí z jej okolia. Prokurátor pred súdom vyhlásil, že palatín Báthoryovú pristihol pri mučení dievčat. V tejto podobe ide o tvrdenie žalobcu, nie o scénu, ktorú možno dnes nezávisle zrekonštruovať. Svedkovia vypovedali a súd rozhodoval o pomocníkoch. Dve ženy a muža označovaného ako Ficko popravili 7. januára, ďalšiu ženu z Myjavy 24. januára. Kým nad nimi padli rozsudky, pozornosť panovníka sa znovu obrátila na grófku. [1]
Matej II. žiadal nový proces proti Báthoryovej, trest smrti a odňatie majetku. Nestalo sa to. Podľa Štátneho archívu v Prešove napokon prijal doživotné uväznenie po prosbách príbuzných a s ohľadom na zásluhy jej zosnulého manžela. Až tu príbeh prináša svoj právny zlom: Báthoryovú súd nikdy neodsúdil. Zostala internovaná na hrade, hoci jej pomocníci už boli popravení. Neprítomnosť rozsudku nevyvracia všetky obvinenia; rovnako z nich nemožno urobiť dokázaný zoznam jej osobných činov. [1]
Na Čachtickom hrade prežila ešte takmer štyri roky. Archív uvádza, že k nej okrem rodiny smel prichádzať kazateľ a stará žena, ktorá jej nosila jedlo. Zomrela tam 21. augusta 1614. V novembri ju pochovali v čachtickom kostole, ale miesto jej hrobu sa podľa archívu dodnes nenašlo. Zmizla osoba, o ktorej sa viedlo vyšetrovanie. Meno však zostalo a v ďalších storočiach začalo žiť vlastným životom. [1]
Príbeh, ktorý rástol aj po jej smrti
V populárnom rozprávaní sa pri Čachtickej pani opakuje číslo 650. Archívna publikácia ho však uvádza ako hornú hranicu veľmi širokého rozpätia pripisovaného svedeckým výpovediam: od dvoch až po 650 dievčat a mladých žien. Nie je to overený súpis identifikovaných obetí. Keď sa z neistého údaja stane presné číslo, príbeh získa zdanlivú istotu, ktorú pramene neposkytujú. Závažné obvinenia tým nie sú menšie; len sa nedajú bez ďalších dôkazov premeniť na uzavretú štatistiku. [1][2]
Ešte neskôr pribudla scéna, ktorú si s grófkou spája množstvo ľudí: kúpeľ v krvi, ktorý jej mal zachovať mladosť. Podľa štúdie o jej literárnom obraze sa tento motív objavil v tlači až roku 1729, vyše storočie po jej smrti. V pôvodných súdnych výpovediach sa nespomína. Je ľahké pochopiť, prečo obraz prežil: zložité vyšetrovanie, sporné svedectvá a neúplné záznamy stlačí do jedného nezabudnuteľného výjavu. Lenže ten výjav patrí dejinám legendy, nie medzi doložené udalosti z čachtického kaštieľa. [3]
Za povesťou tak zostávajú dve odlišné otázky. Prvá sa týka dievčat a mladých žien, o ktorých hovorili svedkovia: čo sa im stalo a za čo niesla Báthoryová zodpovednosť? Druhá sa týka rozprávania, ktoré po nej zostalo: prečo si svet zapamätal najmä krvavý kúpeľ, hoci ho dobové vyšetrovanie nepoznalo? Archív dáva pevné body — zadržanie, súd s pomocníkmi, internáciu a smrť grófky. Medzi nimi však nie sú všetky odpovede. Práve v tej medzere vyrástla Čachtická pani, ktorú dnes poznáme z povestí, kníh a filmov. [1][2][3]