Svetlo nad vrcholmi oblakov
Fotografia búrky nemusí zachytiť iba blesk smerujúci k zemi. Vysoko nad oblakmi môžu na kratučký okamih vzniknúť rozvetvené červené útvary. V angličtine sa nazývajú sprites; slovenské pomenovanie červení škriatkovia vystihuje ich nepolapiteľnosť, nie nadprirodzený pôvod.
NASA ich zaraďuje medzi prechodné svetelné javy, označované skratkou TLE. Objavujú sa v hornej atmosfére, ďaleko nad bežnými búrkovými oblakmi. Sprites pritom tvoria iba jednu časť širšej rodiny svetelných úkazov spojených s elektrickou aktivitou búrok. [1]
Prečo na dôkaz čakala kamera
Správy o zvláštnych svetlách nad búrkami existovali dávno pred spoľahlivými obrazovými záznamami. Zlom podľa NASA nastal v roku 1989. Vedci z Minnesotskej univerzity vtedy skúšali citlivú televíznu kameru pre pripravovanú raketovú misiu a jav zachytili náhodou. [1]
Dôležité je, čo tento dátum znamená. Nie je to rok, keď škriatkovia začali v atmosfére vznikať. Je to míľnik v ich dokumentovaní: krátky úkaz dostal záznam, ktorý bolo možné opakovane skúmať.
Čo vytvára červený záblesk
Základné fyzikálne vysvetlenie vychádza zo spojenia búrky s elektrickým poľom vysoko nad ňou. Silný bleskový výboj môže zmeniť toto pole natoľko, že v riedkom vzduchu vznikne ďalší elektrický výboj. Interakcie s dusíkom súvisia s charakteristickou červenou farbou. NASA opisuje sprites najmä v spojení s kladnými bleskami medzi oblakom a zemou; neplatí však, že každý taký blesk musí vytvoriť škriatka. [2]
Na snímkach sa môžu objaviť stĺpcové útvary aj rozvetvené tvary pripomínajúce medúzy. Tieto obrazné pomenovania opisujú vzhľad záznamu. Nepredstavujú samostatné bytosti ani dôkaz neznámeho návštevníka v atmosfére.
Fotografia ukáže viac než letmý pohľad
Pri pohľade voľným okom môže byť jav iba krátkym bliknutím. Citlivá kamera umožní zachytiť detaily, ktoré človek počas takej krátkej udalosti nerozozná. Pozorovanie zároveň komplikuje svetelné znečistenie a oblačnosť; búrka priamo nad pozorovateľom zakryje výhľad na priestor nad oblakmi. [2]
Titulný obrázok tohto článku pochádza z Medzinárodnej vesmírnej stanice. Astronaut Matthew Dominick ho podľa NASA vyfotografoval 3. júna 2024. Na snímke sú svetelné udalosti nad búrkami pri pobreží Južnej Afriky. Ide o reálny pozorovací záznam, nie o vizualizáciu vytvorenú umelou inteligenciou. [3]
Čo je predmetom ďalšieho skúmania
Vysvetlenie základného mechanizmu ešte neznamená, že vedci poznajú každý detail. NASA pri predstavení projektu Spritacular uvádzala otázky týkajúce sa frekvencie javov, ich rozmanitých tvarov a súvislostí s podmienkami v atmosfére. Zmyslom projektu je zhromažďovať pozorovania, ku ktorým možno priradiť miesto a čas. [1]
Červení škriatkovia sú preto dobrým príkladom javu, ktorý dokáže zostať vizuálne neobyčajný aj po nájdení prirodzeného vysvetlenia. Otvorené výskumné otázky nenahrádzajú to, čo už bolo pozorovaním a fyzikou doložené.