Cesta nadväzuje na pravidelné návštevy predsedníčky Komisie v regióne. Brusel chce aj týmto spôsobom udržiavať politický kontakt s krajinami, ktoré sa nachádzajú v rôznych fázach prístupového procesu. Západný Balkán zostáva jednou z hlavných oblastí politiky rozširovania EÚ, pričom najďalej v rokovaniach postúpili Čierna Hora a Albánsko.
Jednou z hlavných zastávok bude Čierna Hora. Tá už otvorila všetkých 33 rokovacích kapitol a časť z nich predbežne uzavrela. Európska komisia ju v súčasnosti považuje za jedného z najpokročilejších kandidátov na členstvo. Diskusie sa majú sústrediť na pokračovanie reforiem v oblasti právneho štátu, verejnej správy a zosúlaďovania pravidiel s európskou legislatívou.
V Albánsku bude dominantnou témou ďalší postup prístupových rokovaní a čerpanie podpory z európskeho Plánu rastu pre Západný Balkán. Tento nástroj má postupne prepájať kandidátske štáty s jednotným trhom EÚ ešte pred samotným vstupom, pokiaľ splnia dohodnuté reformné podmienky.
Kosovo a Severné Macedónsko čelia odlišným problémom. Kosovo stále nemá plné uznanie všetkých členských štátov EÚ a jeho európska cesta je úzko prepojená aj s dialógom so Srbskom. Severné Macedónsko zas dlhodobo rieši politické podmienky spojené s pokračovaním prístupových rokovaní a vzťahmi s Bulharskom.
Pozornosť vyvolalo aj to, že súčasná cesta nezahŕňa Srbsko ani Bosnu a Hercegovinu. Komisia cestu prezentuje ako návštevu vybraných partnerov v rámci pravidelného kontaktu s regiónom, nie ako hodnotenie alebo sankciu voči krajinám, ktoré tentoraz v itinerári nie sú. Srbské médiá však absenciu návštevy Belehradu spájajú s aktuálnym politickým vývojom v krajine.
Cesta prichádza v období, keď sa v EÚ opäť intenzívnejšie diskutuje o samotných pravidlách budúceho rozširovania. Komisia pripravuje návrhy, ktoré by umožnili kandidátskym krajinám postupne vstupovať do vybraných európskych programov, energetiky, dopravy či obrany ešte pred úplným členstvom. Zároveň sa diskutuje o poistkách, ktoré by mali zabrániť tomu, aby nový člen po vstupe blokoval rozhodovanie Únie alebo ustúpil od demokratických reforiem.
Pre Slovensko nemá cesta bezprostredný praktický dopad, no rozširovanie o krajiny Západného Balkánu je dlhodobou súčasťou európskej politiky, na ktorej sa podieľajú všetky členské štáty. Prípadné budúce členstvo krajín regiónu by ovplyvnilo fungovanie jednotného trhu, rozpočet EÚ, dopravu aj rozhodovanie v európskych inštitúciách.