V rozprávke bratov Grimmovcov Tri pierka má kráľ troch synov a nevie, ktorému zveriť kráľovstvo. Pošle ich preto priniesť najkrajší koberec. Smer ich ciest určia tri pierka vypustené do vzduchu: dve odletia do diaľky, tretie zakrátko spadne neďaleko. Práve tam zostane najmladší, podceňovaný syn a nájde vstup do podzemia, kde získa pomoc. Trojka tu nie je pridanou ozdobou. Usporiadava postavy, rozdeľuje ich cesty a pripravuje porovnanie výsledkov. Všetko sa odohráva v rozprávkovom svete, ktorého pravidlá poznávame cez dej. [1]
Tri príležitosti zmeniť očakávanie
Súťaž sa v tomto príbehu nekončí prvou výpravou. Starší bratia odmietajú prijať mladšieho úspech a nasleduje hľadanie najkrajšieho prsteňa a napokon najkrajšej ženy. Opakovanie umožňuje rozprávaniu znovu postaviť vedľa seba očakávanie a výsledok. Starší synovia sa považujú za schopnejších, no v skúškach opakovane zaostávajú. Ako čitatelia už rozpoznávame usporiadanie deja a sledujeme, či sa zopakuje. V tejto konkrétnej rozprávke preto môžeme hovoriť o kompozičnej úlohe trojky bez toho, aby sme jej museli pripisovať skrytú moc. [1]
Keď sa presunieme od rozprávky k egyptskému umeniu, rovnaký počet vytvorí iný celok. Metropolitné múzeum umenia uchováva kovové súsošie Usira, Eset a Hora, datované do obdobia rokov 664 až 30 pred naším letopočtom. Tri postavy stoja vedľa seba na spoločnom podstavci. Múzejný predmet umožňuje sledovať skutočne zachované zobrazenie božskej skupiny. Samotný počet nám však jej význam nepovie. Potrebujeme poznať postavy, ktoré skupinu tvoria, aj vzťahy, vďaka ktorým mohli byť v egyptskom prostredí vnímané spoločne. [2]
Tieto vzťahy mali rodinnú aj politickú rovinu. Odborný výklad Institute for the Study of the Ancient World približuje Eset a Usira ako rodičov Hora a upozorňuje na využitie tejto božskej rodiny v ptolemaiovskom Egypte. Panovnícka dynastia mohla jej prostredníctvom zdôrazňovať spojenie vlastnej rodiny s domácou náboženskou tradíciou. Trojica teda nebola iba abstraktným znakom. Tvorili ju konkrétne božstvá, ktorých príbeh sa dal zapojiť do vysvetľovania kráľovskej moci a nástupníctva. Podobný počet postáv ešte nezaručuje rovnakú myšlienku. [3]
Tri postavy nemusia znamenať to isté
Ďalší príklad poskytuje kamenná skupina Brahmu, Šivu a Višnua z Kašmíru, ktorú Metropolitné múzeum datuje do 8. až 9. storočia. Zobrazenie má vlastné miestne osobitosti: jednotlivé božstvá sú vypracované vo viac-tvárových podobách a sprevádzajú ich rozpoznateľné atribúty. Pri Brahmovi je hus, pri Šivovi býk a pri Višnuovi personifikácie jeho zbraní. Skupinu tak nemožno čítať iba ako tri zameniteľné figúry. Každá má svoju identitu a trojica vzniká ich spoločným zobrazením v konkrétnej umeleckej tradícii. [4]
Kresťanská náuka o Trojici používa iný spôsob vyjadrenia. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí o jednom Bohu v troch osobách: Otcovi, Synovi a Duchu Svätom. Výslovne pritom odmieta predstavu troch bohov. Vysvetlenie sa teda nedá nahradiť jednoduchým obrázkom troch samostatných božstiev vedľa seba. Počet tri tu patrí k presne formulovanej náuke o jednote a rozlíšení osôb. Ide o obsah náboženskej viery; pri jeho opisovaní je dôležité zachovať význam, ktorý mu prisudzuje samotná tradícia. [5]
Aj dejiny tejto formulácie ukazujú, že symbolika nevzniká mimo jazyka a sporov. Katechizmus opisuje, ako cirkev v prvých storočiach spresňovala svoje učenie na konciloch a pomocou teologickej práce. Pojmy ako podstata, osoba či vzťah dostávali osobitný význam. Keď dnes pri Trojici vidíme číslo tri, stretávame sa aj s výsledkom tohto dlhého vysvetľovania. Samotná číslovka nenahrádza náuku, ktorú pomáha vyjadriť. Rovnako by bolo zavádzajúce preniesť jej kresťanský výklad automaticky na každé staršie súsošie s tromi postavami. [5]
Tri klenoty na bojovej prilbe
V budhistickom prostredí sa stretávame s tromi klenotmi: Buddhom, dharmou, teda učením, a sanghou, spoločenstvom. Konkrétny doklad tejto symboliky uchováva Metropolitné múzeum na prilbe pravdepodobne mongolského pôvodu, datovanej do 14. až 17. storočia. Motív troch klenotov je na nej vykladaný zlatom. Múzeum ju interpretuje ako praktickú bojovú prilbu určenú zrejme človeku vyššieho postavenia. Duchovný symbol sa tak objavuje na predmete, ktorý mal aj celkom konkrétnu ochrannú a spoločenskú funkciu. [6]
Trojica tu nespája tri osoby rovnakej povahy. Prepája Buddhu, učenie a spoločenstvo, teda rozdielne súčasti náboženského života. To je podstatný rozdiel oproti božskej rodine v Egypte aj oproti kresťanskej formulácii Trojice. Pri pohľade na samotný ornament môžeme vidieť opakujúci sa počet; pri poznaní jeho výkladu sa ukáže osobitý obsah. Zmysel obrazu sa preto neodkrýva iba počítaním prvkov. V tomto prípade ho vysvetľuje tradícia troch klenotov a okolnosti predmetu, na ktorom boli zobrazené. [6]
Od Grimmovej rozprávky po bojovú prilbu teda sledujeme viacero odlišných použití rovnakého počtu. V jednom prípade trojka usporadúva skúšky, v ďalšom spája božskú rodinu, inde patrí k náuke alebo duchovnému symbolu. Tieto príklady samy osebe nedokladajú spoločný pôvod všetkých trojíc ani jeden tajný význam platný naprieč svetom. Ponúkajú niečo konkrétnejšie: možnosť porozumieť tomu, ako ľudia vytvárali celky z rozdielnych postáv, vzťahov a predstáv. Za známym číslom sa zakaždým začína iný príbeh. [1–6]