Bulharsko môže spustiť program štátnej pomoci pre poľnohospodárov v celkovom objeme 170 miliónov eur. Európska komisia ho schválila 2. októbra podľa dočasného rámca METSAF, ktorý EÚ vytvorila v reakcii na ekonomické dôsledky krízy na Blízkom východe. Cieľom programu je čiastočne kompenzovať vyššie náklady na poľnohospodárske palivá a hnojivá.
Pomoc bude vyplácaná vo forme priamych grantov a jej výška sa má odvíjať od zvýšených nákladov jednotlivých podnikov. Maximálna suma bude 50 000 eur na jednu spoločnosť. Program má fungovať do 31. decembra 2026. Komisia po posúdení skonštatovala, že opatrenie je potrebné, primerané a zodpovedá podmienkam európskych pravidiel štátnej pomoci.
Bulharsko pritom nie je jedinou krajinou, ktorá podobný mechanizmus využíva. Komisia v predchádzajúcich mesiacoch schválila napríklad pomoc 52 miliónov eur pre rumunských chovateľov hovädzieho dobytka, 30 miliónov eur pre poľnohospodárske, rybárske a akvakultúrne podniky v Portugalsku či 149 miliónov eur pre príslušné sektory vo Švédsku. Spoločným problémom sú predovšetkým náklady na energie, palivá a hnojivá.
Situácia má priamy význam aj pre Slovensko. Členské štáty EÚ v júli podporili návrh Komisie mobilizovať ďalších 540 miliónov eur na pomoc farmárom postihnutým rastom cien hnojív a energií. Z tejto európskej pomoci bolo pre Slovensko vyčlenených 6 577 200 eur. Ide o samostatný mechanizmus a túto sumu preto nemožno zamieňať s bulharským programom štátnej pomoci.
Slovensko navyše môže príslušnú európsku podporu doplniť z národných zdrojov až do výšky 200 % prideleného európskeho balíka, ak dodrží stanovené pravidlá. Samotná európska pomoc má byť farmárom vyplatená najneskôr do 28. februára 2027. Pri prideľovaní majú členské štáty používať objektívne a nediskriminačné kritériá a zabrániť tomu, aby boli podniky za rovnaké zvýšené náklady kompenzované opakovane z viacerých schém.
Dôvodom zásahov je vysoká citlivosť poľnohospodárstva na ceny energií. Nafta predstavuje významnú časť prevádzkových nákladov poľnohospodárskych strojov a energie ovplyvňujú aj výrobu hnojív. Pri dlhšom období vysokých cien sa preto tlak môže prenášať do výrobných nákladov potravín. To však automaticky neznamená rovnaké zvýšenie maloobchodných cien – tie ovplyvňuje celý dodávateľský reťazec, obchodné marže, doprava aj situácia na jednotlivých komoditných trhoch.
Schválenie bulharského programu je tak ďalším príkladom toho, ako sa energetická kríza premieta do poľnohospodárskej politiky EÚ. Pre slovenských farmárov je podstatné najmä to, že mimoriadna pomoc nie je obmedzená na Bulharsko. Slovensko má vlastnú európsku alokáciu a priestor na jej doplnenie domácimi zdrojmi.