Veľvyslanci členských štátov EÚ v pondelok technicky predĺžili platnosť individuálnych sankčných zoznamov voči osobám a firmám spojeným s Ruskom o sedem dní — do polnoci 22. septembra. Pôvodne mali sankcie, ktoré sa týkajú vyše 3-tisíc jednotlivcov a firiem naviazaných na ruský vojensko-priemyselný komplex, vypršať 15. septembra. Namiesto riadneho polročného (prípadne teraz diskutovaného ročného) obnovenia tak členské štáty siahli po dočasnom, týždňovom riešení.
Rokovania o obnovení sankcií pritom zlyhávali opakovane — Coreper sa nedokázal dohodnúť 2. septembra, znova 9. septembra a ešte raz 11. septembra. Dôvodom je dlhodobý spor o dvoch ruských oligarchov, Ališera Usmanova a Michaila Fridmana. Slovensko požaduje vyradenie oboch zo zoznamu už od marca, keď sankcie naposledy obnovovalo v poslednej chvíli. Tentoraz sa k požiadavke na vyradenie Usmanova pripojilo aj Francúzsko, čo podľa diplomatov citovaných Euronews vyvolalo medzi ostatnými členskými štátmi "obrovskú frustráciu". Francúzsky diplomat zdôvodnil postoj Paríža odkazom na "samostatnú otázku súvisiacu s národnou bezpečnosťou" a snahou "pozitívne reagovať na medzinárodných partnerov", ktorí sa v súvislosti s Usmanovom na Francúzsko obrátili — bez ďalších podrobností. Iný diplomat citovaný tým istým médiom postoj Paríža označil skôr za ekonomicky motivovaný, s tým, že "na strane ostatných členských štátov nie je veľké pochopenie".
Keďže sankcie EÚ vyžadujú jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, stačí odpor jednej jedinej krajiny na zablokovanie celého obnovenia. Slovensko už v minulosti pri podobnom spore hrozilo zablokovaním celého sankčného režimu, napokon však ustúpilo, keď v rokovaniach osamelo. Tento raz mu spoločnosť pri kľúčovej požiadavke (vyradenie Usmanova) robí aj Francúzsko, čo rokovania komplikuje.
Opakované blokovanie riadneho obnovenia sankcií oslabuje jednotu EÚ voči Rusku práve v čase, keď sa Únia snaží pôsobiť jednotne v podpore Ukrajiny. Pre Slovensko ide o priamy spor, v ktorom je krajina jedným z hlavných aktérov — čo môže mať aj širšie diplomatické dôsledky v rámci vzťahov s ostatnými členskými štátmi, ktoré na opakované blokovanie zo strany Bratislavy dlhodobo poukazujú.