Americký Federálny rezervný systém v stredu 16. septembra zvýšil základnú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu na pásmo 3,75 až 4,00 % — prvýkrát od júla 2023. Rozhodnutie bolo jednomyseľné. Nový šéf Fedu Kevin Warsh, ktorého nominoval prezident Donald Trump, tak rozhodnutím šiel proti Bielemu domu, ktorý dlhodobo žiada nižšie sadzby, podľa niektorých vyjadrení až okolo jedného percenta.
Warsh krok zdôvodnil infláciou, ktorá podľa neho ostáva "príliš vysoká a príliš dlho". Fed vo výhľade naznačil, že do konca roka môže prísť ešte jedno zvýšenie, a trhy po tlačovej konferencii začali počítať aj s ďalším sprísňovaním v roku 2027. Dolárový index vystúpil na približne sedemtýždňové maximum.
Japonský jen na rozhodnutie zareagoval výrazným oslabením — voči doláru klesol až o približne jedno percento, v noci na štvrtok sa pohyboval okolo 155,5 až 156,4 jenu za dolár. Ešte začiatkom septembra pritom posilnil až k približne 153, keď trhy čakali rýchlejšie sprísňovanie v Tokiu a čiastočné zatváranie takzvaných carry trades (špekulatívnych obchodov požičiavajúcich si v jene kvôli jeho nízkym sadzbám). Teraz jen oddal približne polovicu týchto septembrových ziskov.
Dôvodom, prečo jenu nevydržala rally, je pretrvávajúci veľký rozdiel medzi americkými a japonskými sadzbami. Aj keby Bank of Japan v piatok 18. septembra, ako trhy takmer s istotou očakávajú, zdvihla svoju sadzbu o štvrť bodu z 1,00 na 1,25 % — najvyššiu úroveň za približne 31 rokov — medzera voči Fedu sa takmer nezúži a naďalej zostane okolo 2,6 percentuálneho bodu. Dva rovnaké pohyby centrálnych bánk v jednom týždni jednoducho nestačia, ak Fed zároveň sľubuje ďalšie zvyšovanie. Stratégovia preto hovoria, že piatkové zasadnutie BoJ nie je o tom, či sadzbu zdvihne, ale o tom, ako jastrabo bude guvernér Kazuo Ueda hovoriť o ďalších krokoch. Ak trhy usúdia, že Tokio sa po 1,25 % zastaví, jen môže podľa niektorých odhadov slábnuť ďalej, až k pásmu 158 až 160.
Japonská vláda vo štvrtok zopakovala, že chce "usporiadaný" vývoj kurzu a bude o ňom komunikovať s Washingtonom. Hlavný tajomník kabinetu Minoru Kihara pripomenul júlovú spoločnú intervenciu Japonska a USA, keď jen klesol k 40-ročnému minimu okolo 164. Ministerka financií Satsuki Katayama očakáva, že BoJ bude politiku koordinovať s vládou pri snahe dosiahnuť inflačný cieľ 2 %.
V pozadí celého vývoja zostáva drahá ropa po konflikte na Blízkom východe, ktorý sme podrobne dokumentovali v predchádzajúcich dňoch — kríza okolo saudského ropovodu East-West, húsíovské ovládnutie Červeného mora aj priama vojenská eskalácia medzi Saudskou Arábiou a Jemenom. Tento inflačný tlak z energií tlačí nahor sadzby nielen v USA, ale aj v Japonsku, a čoskoro môže ovplyvniť aj Bank of England, ktorá o sadzbách rozhoduje vo štvrtok.
Pre Európu má tento vývoj priamy dosah — silnejší dolár znamená tlak na euro a drahšie financovanie v prostredí, kde energie už aj tak zdraželi. Príbeh má aj širší politický rozmer: ukazuje, že aj centrálny bankár nominovaný Trumpom môže ísť proti jeho želaniam, ak inflácia ostane vysoká — a zároveň, že japonský jen ostáva zraniteľný, kým sadzby v USA rastú rýchlejšie ako v Tokiu.