Federálny výbor pre voľný trh (FOMC) dnes po dvojdňovom zasadnutí oznámil zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb o 25 bázických bodov, z pásma 3,50 – 3,75 % na 3,75 – 4,00 %. Ide o prvé zvýšenie sadzieb americkej centrálnej banky od roku 2023 — teda obrat po dlhšom období, počas ktorého Fed sadzby buď znižoval, alebo ponechával nezmenené.
Krok potvrdzuje očakávania, ktoré sme dokumentovali už dnes doobeda — trh vo veľkej väčšine počítal práve s týmto scenárom, motivovaným najmä prudkým rastom cien energií v uplynulých týždňoch. Tento rast priamo súvisí s krízou, ktorú sme podrobne sledovali — odstávkou saudského ropovodu East-West, húsíovským ovládnutím Červeného mora a eskaláciou konfliktu v regióne vrátane dnešnej výmeny obvinení medzi húsíami a Saudskou Arábiou. Rastúce ceny ropy prerušili predchádzajúci trend postupne spomaľujúcej sa inflácie, čo prinútilo Fed pod vedením predsedu Kevina Warsha preorientovať sa z pôvodne plánovaného udržania sadzieb na ich sprísnenie.
Zvýšenie sadzieb pod vedením predsedu Warsha je zaujímavé aj v širšom politickom kontexte — pripomeňme, že americký minister financií Scott Bessent skôr tento rok vyjadril "úplnú dôveru" prezidenta Trumpa práve vo Warshovo vedenie Fedu, hoci Trump dlhodobo verejne tlačil na znižovanie, nie zvyšovanie sadzieb.
Vyššie sadzby v USA majú globálny dosah — zdražujú americké aj zahraničné úvery, posilňujú dolár a zvyčajne tlačia nadol ceny rizikovejších aktív vrátane akcií a kryptomien. Presne túto dynamiku sme sledovali aj v predchádzajúcich dňoch, keď kryptotrh reagoval nervózne už na samotné očakávanie dnešného rozhodnutia, v kombinácii so zlyhaným hlasovaním o zákone CLARITY Act v Senáte.
Dôležitejší než samotné zvýšenie môže byť nový súbor ekonomických projekcií Fedu (tzv. "dot plot") a tlačová konferencia predsedu Warsha, ktoré napovedia, či ide o jednorazové sprísnenie, alebo o začiatok dlhšej série ďalších zvyšovaní v nasledujúcich mesiacoch.