Údaje spoločnosti CoinMarketCap za posledných sedem dní (9. až 16. september) ukazujú nezvyčajne rozštiepený obraz komoditného trhu. Kým ropa prudko zdražela — WTI o 7,25 % na 103,01 dolára za barel, Brent o 5,59 % na 106,87 dolára — priemyselné kovy sa pohybovali presne opačným smerom: platina klesla o 6,34 % na 1 793 dolárov, meď o 4,26 % na 6,51 dolára a striebro o 3,82 % na 65,35 dolára. Zlato, zvyčajne vnímané ako bezpečný prístav v čase neistoty, tiež mierne kleslo, o 1,59 % na 4 389,8 dolára. Kukurica pridala 5,32 %, zemný plyn 4,18 %, pšenica zostala bez zmeny.
Rast ceny ropy priamo odráža sériu udalostí, ktoré sme v uplynulých dňoch dokumentovali. Saudská Arábia minulý týždeň odstavila kľúčový ropovod East-West po dronových útokoch, pričom podľa zdrojov agentúry AP zostane prevažne mimo prevádzky tri až päť týždňov. Súčasne húsíovia v Jemene dokončili ovládnutie celého jemenského pobrežia Červeného mora vrátane kľúčových ostrovov v prielive Báb al-Mandab, čím ešte viac skomplikovali alternatívne trasy okolo uzavretého Hormuzského prielivu. Napätie napokon vyvrcholilo priamou vojenskou eskaláciou — húsíovia tvrdia, že zostrelili saudskú stíhačku F-15, zatiaľ čo Saudská Arábia obvinila húsíov z pokusu o útok dronom smerom na Mekku.
Práve v tomto je kľúč k pochopeniu, prečo ropa rastie inak než zvyčajný "komoditný boom". Pri klasickom náraste dopytu (napríklad počas silného globálneho hospodárskeho rastu) rastú spravidla všetky suroviny naraz — ropa aj priemyselné kovy potrebné na výrobu a stavebníctvo. Tu je to presne opačne: ropa drahne nie preto, že by po nej razom vzrástol dopyt, ale preto, že sa ju fyzicky ťažšie dostane na trh — ide teda o ponukový šok, nie o dopytový boom.
Priemyselné kovy naproti tomu klesajú, pretože trh už teraz stávkuje na dôsledky drahšej energie. Meď a platina patria medzi najcitlivejšie komodity na stav priemyselnej výroby — používajú sa v automobilovom priemysle, stavebníctve a elektronike. Ak sa vstupné náklady na energiu pre výrobcov zvyšujú, firmy zvyčajne obmedzujú investície a produkciu, čo znižuje dopyt práve po týchto kovoch. Pokles ich cien je tak signálom rastúcich obáv o spomalenie ekonomiky, nie o infláciu.
Mierny pokles zlata napriek geopolitickému napätiu môže na prvý pohľad pôsobiť prekvapivo, dáva však zmysel v kontexte dnešného zasadnutia amerického Fedu, o ktorom sme písali samostatne. Trh vo väčšine očakáva prvé zvýšenie sadzieb od roku 2023 — a vyššie úrokové sadzby robia zlato, ktoré neprináša žiadny priebežný výnos, relatívne menej atraktívne v porovnaní napríklad so štátnymi dlhopismi, aj keď geopolitické riziko pretrváva.
Pre bežného čitateľa na Slovensku má tento rozštiepený vzorec praktický dosah predovšetkým cez ceny ropy a nafty — tie sa už teraz premietajú do cien na čerpacích staniciach. Súčasný pokles cien priemyselných kovov môže naproti tomu v nasledujúcich mesiacoch signalizovať spomalenie zákaziek vo výrobných odvetviach, ktoré sú pre slovenskú, na priemysel výrazne naviazanú ekonomiku, obzvlášť citlivé.
⚠️ Tento článok nie je finančné poradenstvo.