Ukazovateľ rastu úrokov z bankových úverov dosiahol čistých 46 percent, oproti 42 percentám v predchádzajúcom štvrťroku. Čisté percento vyjadruje rozdiel medzi podielom firiem hlásiacich zvýšenie a tými, ktoré zaznamenali pokles. Neznamená to, že úroky vzrástli o 46 percent. Zdražovanie častejšie uvádzali veľké podniky než malé a stredné firmy.
Sprísňovanie sa netýkalo iba úrokových sadzieb. Podniky hlásili aj rast poplatkov, provízií a nárokov na zabezpečenie úverov. Pri požiadavkách na zábezpeku stúpol čistý podiel firiem uvádzajúcich sprísnenie zo 10 na 14 percent. Bankové financovanie tak môže byť náročnejšie aj pre podnik, ktorý samotnú úrokovú sadzbu dokáže zvládnuť.
Dostupnosť pôžičiek sa podľa respondentov zhoršovala výraznejšie, než klesala potreba nového financovania. Ako hlavnú prekážku podniky naďalej vnímali celkový ekonomický výhľad. Reuters zároveň upozornil, že podiel firiem hlásiacich prekážky pri získavaní bankového úveru vzrástol z piatich na sedem percent.
Prieskum však neukazuje plošné zastavenie investícií. Čistých osem percent podnikov uviedlo zvýšenie investícií do dlhodobého majetku, oproti šiestim percentám predtým. O bankový úver požiadalo 22 percent firiem, teda približne rovnaký podiel ako v predchádzajúcom kole. Najčastejším dôvodom nepodania žiadosti bol dostatok vlastných zdrojov.
Opatrnosť si vyžadujú najmä údaje o očakávanej inflácii. Väčšinu vzorky tentoraz tvorili noví respondenti. Medzi podnikmi zapojenými do oboch posledných kôl zostal medián očakávanej inflácie o rok na troch percentách. V celej novej vzorke dosiahol štyri percentá. Rozdiel preto nemožno automaticky interpretovať ako rovnako prudkú zmenu názoru tých istých firiem.
Prieskum SAFE prebiehal od 26. augusta do 2. októbra a zahŕňal 12 822 podnikov, z ktorých 93 percent malo menej než 250 zamestnancov. Výsledky opisujú skúsenosti a očakávania firiem v eurozóne, nie jednotné podmienky každej banky či samostatný výsledok za Slovensko. Hlavným signálom zostáva pokračujúci tlak na cenu a dostupnosť podnikových úverov.