Výnos desaťročných francúzskych dlhopisov sa v posledných týždňoch pohyboval približne pri 4,8 %. Ešte dôležitejší je rozdiel oproti nemeckým dlhopisom, ktorý sa dostal nad 1,1 percentuálneho bodu a podľa Financial Times v určitých momentoch prekročil aj 1,2 bodu. Tento rozdiel, označovaný ako spread, ukazuje, akú dodatočnú rizikovú prirážku investori požadujú za financovanie Francúzska v porovnaní s Nemeckom.
Ales Koutny, ktorý vo Vanguarde vedie medzinárodné úrokové stratégie, upozornil na zhoršovanie francúzskej úverovej pozície. Vanguard zároveň vo svojich portfóliách drží podváženú pozíciu voči francúzskym a talianskym štátnym dlhopisom. Nejde o oficiálny rating krajiny, ale o signál toho, ako časť veľkých investorov vníma aktuálne riziká.
Oficiálne údaje ukazujú, že problém nie je iba otázkou nálady na trhoch. Francúzsky štatistický úrad INSEE oznámil, že verejný dlh krajiny na konci druhého štvrťroka 2026 dosiahol 3,5955 bilióna eur, teda 119 % HDP. Len za tri mesiace sa zvýšil o takmer 60 miliárd eur. V prvom štvrťroku bol pomer dlhu k HDP na úrovni 117,5 %.
Vyšší dlh prichádza v čase, keď Francúzsko potrebuje každoročne vydávať veľké objemy nových dlhopisov. Agence France Trésor plánuje v roku 2027 čisté emisie strednodobého a dlhodobého dlhu vo výške 340 miliárd eur. Náklady na obsluhu dlhu sa podľa jej odhadov môžu v roku 2027 zvýšiť na približne 72,9 miliardy eur, kým v roku 2026 sa očakáva suma okolo 62,6 miliardy eur.
Trhy zároveň sledujú, či sa Francúzsku podarí dostať rozpočtový deficit pod kontrolu. Návrh rozpočtu na rok 2027 počíta s deficitom verejných financií približne na úrovni 5 % HDP. Politicky citlivé opatrenia, ako sú škrty vo výdavkoch alebo zvyšovanie príjmov štátu, však môžu byť pred prezidentskými voľbami v roku 2027 náročnejšie presadiť.
Vyššie výnosy neznamenajú, že Francúzsko sa nachádza v bezprostrednej dlhovej kríze. Znamenajú však, že investori požadujú vyššiu odmenu za riziko. To sa postupne premieta aj do štátneho rozpočtu. Čím viac peňazí vláda zaplatí na úrokoch, tým menej priestoru zostáva na investície, sociálne programy alebo iné verejné výdavky.
Francúzsky problém zároveň zapadá do širšieho trendu. Výnosy štátnych dlhopisov rastú aj v USA, Nemecku či Japonsku pod tlakom inflácie, vyšších cien energií a rastúceho objemu verejného dlhu. Francúzsko však patrí medzi krajiny eurozóny, kde sa tieto globálne tlaky kombinujú s vysokým zadlžením a domácou politickou neistotou. Práve preto jeho dlhopisový trh investori sledujú čoraz pozornejšie.