Čo sa skrýva pod názvom grimoár
Slovom grimoár sa označujú knihy obsahujúce magické texty a postupy. Nie je to názov jednej konkrétnej knihy ani označenie jediného súboru jednotných pravidiel. Zachované rukopisy sa líšia témami, jazykom aj dobou vzniku. Niektoré obsahujú rozsiahle súbory textov, iné sú zmiešanými zbierkami, v ktorých sa vedľa seba nachádzajú rozličné návody a poznámky.
British Library napríklad spravuje hebrejský rukopis označený Or 10329, ktorý katalóg opisuje ako zbierku magických textov zo 17. až 19. storočia. Medzi zaznamenanými témami sú láska, hľadanie skrytého pokladu či úsilie odhaliť zlodeja. Tieto položky ukazujú, akým otázkam sa texty venovali. Ich existencia sama osebe nehovorí, že opísané postupy fungovali alebo že každý čitateľ podľa nich konal. [1]
Podobné rukopisy môžu obsahovať aj znaky a zápisy, ktorých význam bez znalosti konkrétneho textu nie je zjavný. Na pohľad záhadná strana však pre historika predstavuje materiál na skúmanie: akým písmom je napísaná, či ju dopĺňali ďalšie ruky, aký má papier a ako sa dostala do zbierky. Pri rukopise Or 10329 katalóg zaznamenáva jazyk, rozsah aj pôvod v zbierke učenca Mosesa Gastera. Takéto údaje pomáhajú sledovať život samotnej knihy. [1]
Prečo sa objavuje meno Šalamún
V tradícii magických textov sa opakovane objavuje meno biblického kráľa Šalamúna. Rukopis Harley MS 5596 v British Library obsahuje viacero textov spájaných s jeho menom vrátane fragmentov Šalamúnovho testamentu a magického traktátu. Popri nich katalóg uvádza aj veštecké texty, recept a ďalšie materiály. Už samotný obsah ukazuje, že rukopis nie je jednoduchou knihou s jedinou témou. [2]
Pripísanie textu známej starovekej postave však samo osebe nedokazuje, že ho táto postava napísala. Pri skúmaní grimoárov treba odlišovať meno uvedené v tradícii od autorstva, ktoré možno historicky doložiť. Výskumníci preto porovnávajú rukopisy, ich jazyk a obsah aj s tým, kedy vznikli zachované kópie. Podobný názov navyše nemusí znamenať totožný text: katalóg iného rukopisu British Library upozorňuje, že jeden z jeho šalamúnovských textov sa nezhoduje s niektorými známymi verziami. [2][3]
Zachovaný rukopis môže byť aj pracovnou zbierkou viacerých častí. V zázname Add MS 36674 knižnica opisuje súbor materiálov súvisiacich s mágiou a čarodejníctvom, ktoré pochádzajú od rôznych ľudí a boli neskôr zostavené dohromady. Nachádzajú sa v ňom texty pripisované Šalamúnovi, výpisy a poznámky. Taká kniha môže prezrádzať nielen to, čo bolo v nej napísané, ale aj to, čo si jej niekdajší majitelia vyberali, odpisovali a uchovávali. [3]
Knihy ako svedkovia svojej doby
Grimoár môže na prvý pohľad pôsobiť ako hotový návod na nadprirodzeno. Pre historika je predovšetkým prameňom k dejinám predstáv a písomnej kultúry. Názvy, kresby, recepty aj stopy používania môžu pomôcť odpovedať na otázky, ktoré témy ľudí zaujímali a ako si texty odovzdávali. Pri mnohých jednotlivých čitateľoch však zostáva nejasné, či danému postupu verili, skúšali ho alebo ho uchovali z iného dôvodu.
Rozmanitosť zachovaných zbierok pripomína, že dejiny mágie nemožno zredukovať na jednu tajnú knihu. Popri veľkých menách a pôsobivých symboloch v nich nachádzame aj celkom ľudské starosti: lásku, bezpečie či túžbu nájsť stratené veci. Samotné rukopisy dnes umožňujú tieto predstavy skúmať bez toho, aby sme ich museli prijímať ako opis skutočnej nadprirodzenej sily. [1][2][3]