Medzinárodná energetická agentúra so sídlom v Paríži v piatok vo svojom mesačnom prehľade trhu s ropou znížila prognózu ruskej ťažby ropy o 125-tisíc barelov denne na 8,7 milióna barelov denne pre rok 2026, a o 235-tisíc barelov denne na priemerných 8,6 milióna barelov denne pre rok 2027. Rusko, tretí najväčší svetový producent ropy, tak podľa agentúry čelí pokračujúcemu poklesu ťažby v dôsledku ukrajinských útokov na energetickú infraštruktúru vrátane rafinérií.
Ide už o opakovanú revíziu tejto prognózy smerom nadol — IEA ju znižovala postupne v priebehu celého roka, ako ukrajinská kampaň proti ruským rafinériám, skladovacím zariadeniam a prepravnej infraštruktúre naberala na intenzite. Podľa vládneho návrhu prognózy, ktorý si vlani prezrel Reuters, samotné Rusko znížilo svoj výhľad ťažby ropy pre tento rok na 17-ročné minimum a revidovalo aj výhľad exportu palív na roky 2026 a 2027 práve v dôsledku konfliktu s Ukrajinou.
Ukrajina v priebehu roka výrazne rozšírila dosah svojej kampane — drony s predĺženým doletom dnes dokážu zasiahnuť aj vzdialenejšie ťažobné oblasti, ktoré boli predtým považované za bezpečné mimo dosahu frontovej línie. Časté úplné aj čiastočné odstávky naprieč viacerými rafinériami a zariadeniami sa stali pre ruských energetických plánovačov opakujúcim sa problémom — samotné Rusko pokles ťažby verejne priznalo prvýkrát v júni 2026, oficiálne zdôvodnenie vtedy hovorilo o "neočakávaných problémoch s údržbou".
Zaujímavým javom je, že napriek klesajúcej ťažbe zostal ruský vývoz ropy a ropných produktov v medziročnom porovnaní pomerne stabilný — podľa skorších dát okolo 7,4 milióna barelov denne. Rusko teda ťaží menej ropy, no vyváža približne rovnaké množstvo — čo naznačuje, že rozdiel kryje buď znížená domáca spotreba, alebo postupné čerpanie ropných zásob krajiny. Pre štát, ktorého federálny rozpočet je hlboko závislý od príjmov z ropy, predstavuje udržanie exportných objemov napriek klesajúcej produkcii kľúčovú prioritu.
Pokračujúci pokles ruskej ťažby prichádza v čase, keď je globálny trh s ropou pod tlakom z viacerých strán naraz — ako sme písali v poslednom týždni, eskalácia konfliktu medzi USA/Izraelom a Iránom vytlačila cenu ropy Brent nad 100 dolárov za barel a takmer ochromila lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv. Kombinácia oboch faktorov — nižšej ruskej ponuky aj obmedzenej dopravy z Blízkeho východu — tak vytvára dodatočný tlak na globálne ceny energií práve v období, keď sa Európa pripravuje na zimnú vykurovaciu sezónu.