Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok na Medzinárodnom vesmírnom summite v parížskom Grand Palais, spoluorganizovanom Francúzskom a Nemeckom, vyzvala Európsku úniu, aby do vesmírneho sektora investovala "vo veľkom rozsahu". Vo svojom prejave upozornila, že vesmír je strategickou oblasťou a súčasné investície "rozhodnú o konkurencieschopnosti" bloku do budúcnosti. "Bezpečnosť na Zemi čoraz viac závisí od našej bezpečnosti vo vesmíre," vyhlásila, s dôrazom na význam programu IRIS² — pripravovanej vlajkovej satelitnej konštelácie EÚ, ktorá bola minulý mesiac rozšírená na viac než 350 satelitov.
Von der Leyenová vyzvala na vybudovanie takzvaného "európskeho vesmírneho štítu" na posilnenie ostražitosti a ochrany Európy zo vzduchu, a upozornila, že existujú schopnosti, ktoré sú "príliš dôležité na to, aby sme boli závislí od druhých" — ako príklad uviedla rozhodnutie Európy vyvinúť pred viac než dvomi desaťročiami vlastný satelitný navigačný systém Galileo. Podľa jej slov globálna vesmírna ekonomika do roku 2035 takmer strojnásobí svoju hodnotu — z približne 630 miliárd dolárov dnes na približne 1,8 bilióna dolárov.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa k výzve pripojil, opísal európsky vesmírny sektor ako "krehký" a zdôraznil potrebu posilniť jeho kapacity, s výzvou na "zdieľané riadenie" odvetvia. "Vesmír zostáva jediným veľkým globálnym spoločným statkom, ktorý nepodlieha pravidlám zodpovedajúcim tomu, čo je v stávke," uviedol. Macron zároveň navrhol vybudovanie európskeho frontu pre vesmírne štarty, s odkazom na Spojené štáty ako zrkadlo, voči ktorému sa má Európa porovnávať.
Zaujímavým detailom sprevádzajúcim summit bolo, že podľa hovorcu francúzskeho ministerstva pre vysoké školstvo a výskum sa z podujatia stiahli viaceré americké firmy — SpaceX, Blue Origin, Stoke Space a Starcloud — údajne pod tlakom Washingtonu súvisiacim s podporou "pozícií politiky EÚ". Hovorca uviedol, že je "ťažké nespájať to" so správami o tomto tlaku, ktoré sa objavili v tlači.
Podľa dostupných dát Európa historicky investovala do vesmírnych programov len približne 0,07 % HDP, v porovnaní s 0,24 % v USA. Rok 2025 však podľa organizátorov predstavoval bod zlomu — Európska vesmírna agentúra (ESA) v novembri schválila rekordný rozpočet 22,3 miliardy eur na svoj trojročný finančný cyklus (2026-2028), z čoho 35 miliárd eur smeruje do vesmírnej bezpečnosti a obrany. Na samotnom parížskom summite, ktorého sa zúčastnili zástupcovia približne 90 krajín, sa očakávalo podpísanie viac než 50 dohôd s investíciami vo výške 20 miliárd eur.