Spoločnosť projekt oznámila 27. októbra. Nové výrobné linky umiestni do existujúcich čistých priestorov, teda prevádzok s prísne kontrolovanou prašnosťou a ďalšími podmienkami potrebnými pri výrobe polovodičov. Využitie súčasnej infraštruktúry má podľa Infineonu umožniť hospodárnejšie rozšírenie kapacity. Ohlásená suma predstavuje investície rozložené do viacerých rokov.
Nitrid gália, označovaný skratkou GaN, je polovodičový materiál používaný vo výkonovej elektronike. Takéto súčiastky riadia a premieňajú elektrickú energiu napríklad v nabíjačkách, napájacích zdrojoch či priemyselných zariadeniach. GaN umožňuje rýchle spínanie a môže znižovať energetické straty aj tvorbu tepla. Výrobcovia tak môžu navrhovať kompaktnejšie a účinnejšie zariadenia; konkrétny prínos však závisí od ich konštrukcie a použitia.
Podstatou projektu je prechod na väčšie výrobné doštičky, známe ako wafere, na ktorých vznikajú jednotlivé čipy. Podľa Infineonu sa na 300-milimetrovú doštičku zmestí približne 2,3-násobok počtu čipov oproti 200-milimetrovej. Tento údaj opisuje možnosti výroby na väčšej ploche, nie zvýšenie výkonu samotného čipu. Firma od technológie očakáva efektívnejšiu produkciu a lepšie podmienky na rozšírenie GaN medzi zákazníkmi.
Infineon už v septembri 2024 oznámil výrobu prvých 300-milimetrových GaN doštičiek na pilotnej linke vo Villachu. Aktuálny projekt má technológiu posunúť do veľkoobjemovej výroby pre zákazníkov. Spoločnosť ho označuje za prvé takéto výrobné zariadenie na svete; prvenstvo sa vzťahuje na kombináciu výkonových GaN polovodičov, 300-milimetrových doštičiek a veľkoobjemovej produkcie.
Medzi cieľové odvetvia patria dátové centrá pre umelú inteligenciu, energetická infraštruktúra, elektromobilita, robotika aj spotrebná elektronika. V dátových centrách majú tieto súčiastky zabezpečovať účinnú premenu a dodávku elektriny pre výpočtovú techniku. Rastúci dopyt po napájaní je podľa vedenia Infineonu jedným z dôvodov investície.
Projekt má podporiť aj štátna pomoc. Podľa oznámenia spoločnosti Európska komisia schválila pomoc vo výške 319 miliónov eur v rámci európskeho aktu o čipoch. Formálny záväzok rakúskeho ministerstva hospodárstva však ešte len očakáva, preto schválenie pomoci nemožno zamieňať s jej vyplatením. Rozhodujúcim ďalším krokom bude sprevádzkovanie výroby v plánovanom termíne a jej postupné rozširovanie podľa objednávok.