Vo Francúzsku sa inflácia zvýšila z augustových 2,6 % na 3,4 %, pričom významnú úlohu zohral rast cien energií. Taliansko zaznamenalo ešte výraznejší skok z 3,2 % na 4,1 %. V Nemecku sa harmonizovaná inflácia zvýšila z 2,9 % na 3,3 %. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa volatilné ceny energií a potravín, však zostala tretí mesiac po sebe na 2,4 %. To naznačuje, že veľká časť súčasného zrýchlenia inflácie stále prichádza zvonka cez energetický šok.
Najvyššiu infláciu zo štvorice veľkých ekonomík hlási Španielsko. Harmonizovaný index tam v septembri dosiahol 5,0 %. Národný index spotrebiteľských cien bol mierne nižší, približne 4,9 %, preto sa v jednotlivých správach môžu objavovať dve rozdielne čísla. Pre porovnávanie medzi krajinami eurozóny je dôležitý práve harmonizovaný ukazovateľ HICP.
Za prudším rastom cien stojí predovšetkým energia. Konflikt na Blízkom východe zvýšil ceny ropy a plynu a drahší americký dolár zároveň predražuje dovoz energetických surovín do Európy. Vyššie náklady sa postupne prenášajú do pohonných látok, dopravy a výroby. September tak ukázal, že energetický šok, ktorý sa pôvodne považoval najmä za dočasný problém, začína mať širší vplyv na cenové ukazovatele.
Výsledky z jednotlivých krajín prichádzajú ešte pred spoločným septembrovým odhadom inflácie za celú eurozónu. Ten má Eurostat zverejniť v piatok. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters očakávajú zrýchlenie na približne 3,6 % z augustových 3,2 %. Toto číslo je zatiaľ iba prognóza a skutočný výsledok môže byť odlišný.
Vyššia inflácia komplikuje situáciu Európskej centrálnej banke. ECB už tento rok úrokové sadzby dvakrát zvýšila a finančné trhy počítajú s ďalším sprísňovaním politiky v nasledujúcich mesiacoch. Prezidentka ECB Christine Lagarde však upozorňuje, že banka nechce reagovať automaticky na každý nárast cien energií. Kľúčové bude, či sa energetický šok začne výraznejšie premietať aj do miezd, služieb a jadrovej inflácie.
Práve tento rozdiel môže rozhodovať o ďalšom vývoji sadzieb. Ak zostane inflácia sústredená najmä v energiách a neobjaví sa výrazná mzdovo-cenová špirála, ECB môže pokračovať opatrnejšie. Ak však vyššie ceny energií začnú tlačiť nahor aj širšie cenové ukazovatele, tlak na ďalšie zvyšovanie úrokov zosilnie.
Pre Slovensko je vývoj dôležitý aj bez toho, aby zatiaľ poznalo konečný septembrový výsledok za celú eurozónu. Vyššie sadzby ECB sa premietajú do ceny nových hypoték, podnikových úverov aj refinancovania existujúceho dlhu. Ak bude inflácia v eurozóne zostávať výrazne nad cieľom dlhšie, obdobie drahších peňazí sa môže predĺžiť aj do roku 2027.