Spotrebiteľské ceny v 21 krajinách používajúcich euro boli v septembri 2026 podľa predbežného odhadu Eurostatu medziročne vyššie o 3,8 %. V auguste bola inflácia na úrovni 3,2 %, takže počas jediného mesiaca došlo k pomerne výraznému zrýchleniu. Výsledok prekonal aj očakávania trhu – podľa prieskumu Reuters analytici počítali približne s 3,6-percentnou infláciou.
Za veľkou časťou septembrového rastu stojí energetika. Ceny energií boli podľa Eurostatu medziročne vyššie o 18,8 %, zatiaľ čo ešte v auguste rástli tempom 14,3 %. Len oproti predchádzajúcemu mesiacu energie zdraželi o 3,9 %. Vývoj tak ukazuje, že energetický šok zostáva významným zdrojom cenových tlakov v eurozóne.
Ostatné časti spotrebiteľského koša zatiaľ vykazujú podstatne miernejšie tempo. Ceny služieb medziročne vzrástli o 3,2 %, potraviny, alkohol a tabak o 1,4 % a neenergetický priemyselný tovar o 1,1 %. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa energie, potraviny, alkohol a tabak a ktorú centrálni bankári pozorne sledujú pri hodnotení dlhodobejších cenových tlakov, sa zvýšila z augustových 2,4 % na 2,5 %.
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami eurozóny zostávajú výrazné. Predbežný harmonizovaný údaj Eurostatu ukazuje v septembri infláciu 5,0 % v Španielsku, 4,1 % v Taliansku, 3,4 % vo Francúzsku a 3,3 % v Nemecku. Na Slovensku dosiahol harmonizovaný medziročný rast spotrebiteľských cien 3,1 %, teda rovnakú úroveň ako v auguste. Slovensko sa tak podľa aktuálneho odhadu nachádza pod priemerom celej eurozóny.
Nové čísla sú dôležité aj pre Európsku centrálnu banku. Inflácia 3,8 % je výrazne nad jej strednodobým cieľom 2 %. Reuters upozorňuje, že rast cien energií vytvára ďalší tlak na menovú politiku, hoci relatívne miernejší rast jadrovej inflácie naznačuje, že prudké zdražovanie energií sa zatiaľ v rovnakej miere neprenieslo do celého spotrebiteľského koša. Ďalší postup ECB preto nebude závisieť iba od jedného inflačného čísla, ale aj od vývoja cien energií, miezd, ekonomiky a širších cenových tlakov.
Pre domácnosti je podstatné najmä to, či sa drahšie energie postupne premietnu aj do cien ďalších výrobkov a služieb. Vyššie náklady na palivá, elektrinu či plyn môžu zvyšovať náklady dopravy a výroby, no rozsah ich prenesenia do konečných cien nie je automatický a môže sa medzi jednotlivými krajinami a odvetviami výrazne líšiť.
Eurostat zároveň upozorňuje, že ide zatiaľ o predbežný odhad. Kompletné údaje harmonizovaných spotrebiteľských cien za september majú byť zverejnené 16. októbra 2026. Až tie prinesú podrobnejší obraz o tom, ako sa cenové tlaky vyvíjali v jednotlivých častiach ekonomiky.