Podľa konečných augustových údajov, ktoré Eurostat zverejnil 17. septembra, inflácia v eurozóne stúpla z 2,9 percenta v júli na 3,2 percenta. Predbežný odhad z 1. septembra bol o desatinu vyšší (3,3 %). Rok predtým sa pohybovala na 2,0 percenta, teda výrazne pod dnešnou úrovňou. Ťahúňom sú energie, ktoré zdraželi medziročne o 14,3 percenta, po 10,3 percenta v júli. Ceny služieb, ktoré tvoria najväčšiu časť spotrebného koša, naopak mierne klesli na 3,0 percenta, čo naznačuje, že širšie cenové tlaky zatiaľ nie sú také výrazné.
Európska centrálna banka na rastúce ceny reagovala 10. septembra zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov, depozitná sadzba je teraz 2,50 percenta. Banka odhaduje inflácia v tomto roku v priemere 3,0 percenta a v budúcom roku 2,5 percenta. Za všetkým je podľa nej najmä energetický šok spôsobený vojnou s Iránom a narušením dopravy cez Hormuzský prieliv, nie rast dopytu ako v rokoch 2021 až 2022.
Ďalší vývoj závisí od septembrových čísel. Prieskum agentúry Bloomberg medzi ekonómami hovorí o zrýchlení na 3,7 percenta, najvyššej úrovni za tri roky. Podobné odhady majú aj analytici Barclays, ktorí očakávajú, že energie zdražejú medziročne približne o 18 percent, pričom pohonné hmoty ešte výraznejšie. Ide však len o prognózy, nie o oficiálny údaj. Dnes nové oficiálne čísla nevyšli, novým prvkom je politický a energetický kontext po odmietnutí iránskeho plánu na otvorenie Hormuzu.
Pre Slovensko ako člena eurozóny sú tieto čísla priamo relevantné. Rozhodujú o výške eurových sadzieb, ktoré sa premietajú do splátok úverov s pohyblivou sadzbou, a zároveň o cenách palív a tovarov, ktoré sú na drahšej doprave závislé. Vyššia inflácia znižuje kúpnu silu domácností a môže tlačiť aj na mzdy, čo je riziko, na ktoré ECB v svojich vyhláseniach upozorňuje.