Teherán predstavil plán v piatok na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Podľa šéfa iránskej diplomacie Abbása Araghčího by sa prieliv dal otvoriť do siedmich dní, ak USA uvoľnia zmrazené iránske prostriedky, zrušia sankcie na ropu a ukončia námornú blokádu iránskych prístavov. Trump ho v sobotu pred odletom do Tennessee odmietol slovami, že Irán chce prieliv otvoriť hneď len preto, že „tak prehráva“. Zároveň tvrdí, že USA majú prieliv pod kontrolou a z neho denne vychádzajú lode s ropou. Irán tvrdí, že cez sprostredkovateľov zatiaľ žiadne oficiálne odmietnutie nedostal, a čaká na „definitívnu“ odpoveď. Podľa Wall Street Journal si Trump nemyslí, že Teherán splní jeho požiadavky, a očakáva obnovenie bombardovania po novembrových voľbách v USA.
Neistota sa okamžite prenáša do Európy. Energetický komisár Dan Jørgensen v rozhovore pre Financial Times uviedol, že zima môže byť „veľmi, veľmi zlá“ a najhoršia od roku 2022, a vyzval Washington, aby zachoval čo najvoľnejší tok energie medzi USA a EÚ. Trump v tomto týždni podporil obmedzenie vývozu nafty pre rekordné ceny na domácom trhu. Komisia varovala, že 90-dňový zákaz by poškodil obe strany. Americký vývoz nafty pritom v auguste dosiahol takmer 1,6 milióna barelov denne, výrazne viac než pred vojnou. Ministri v Trumpovej administratíve sa v otázke zákazu nezhodujú, energetický minister Chris Wright hovorí, že by ceny ešte zvýšil, a zvažuje čiastočné obmedzenia či dobrovoľný prístup.
Význam prielivu je zásadný. Podľa Euronews ním pred vojnou prechádzalo približne 25 až 30 percent svetovej ropy a okolo pätiny skvapalneného zemného plynu. Európa má navyše po vojne problém naplniť zásobníky plynu na zimu. Vysoké ceny energií už zasiahli infláciu: v auguste stúpla v eurozóne na 3,3 percenta, pričom energie zdraželi medziročne o 14,3 percenta. Európska centrálna banka preto 10. septembra druhýkrát v tomto roku zvýšila sadzby o 25 bázických bodov, depozitná sadzba je teraz 2,50 percenta. Nešlo o nové rozhodnutie po Trumpovom vyhlásení, ale o kontext, v ktorom sa energetická neistota odohráva.
Pre Slovensko ako člena eurozóny to znamená tlak na ceny pohonných látok a dopravy, ktoré sa premietajú do cien tovarov, a drahšie splátky úverov s pohyblivou sadzbou, ak ECB na zdražovaní ďalej nič nezmení. Zvlášť citlivá je nafta, na ktorej stojí nákladná doprava, poľnohospodárstvo aj priemysel. Ak sa zimná sezóna zhorší, dotkne sa to aj domácností vykurovaných plynom.