Rýchly odhad Eurostatu ukázal, že rast spotrebiteľských cien v 21 krajinách používajúcich euro zrýchlil zo septembrových 3,8 percenta na októbrové 4 percentá. Ide o najvyššiu úroveň za približne tri roky. Číslo vyjadruje, o koľko boli ceny v priemere vyššie než v októbri 2025, nie o koľko vzrástli iba za jeden mesiac.
Najvýraznejšie zdražovali energie. Podľa Eurostatu boli medziročne drahšie o 20,8 percenta, zatiaľ čo v septembri ich ceny rástli o 18,9 percenta. Ceny služieb sa zvýšili o 3,3 percenta a spoločná skupina potravín, alkoholu a tabaku o 1,6 percenta.
Na Slovensku sa harmonizovaná inflácia, ktorá umožňuje porovnanie medzi krajinami Európskej únie, podľa predbežného odhadu znížila zo septembrových 3 percent na 2,9 percenta v októbri. Znamená to, že ceny v priemere medziročne stále rástli, len pomalším tempom než v eurozóne ako celku. Eurostat zverejní úplné októbrové údaje 18. novembra.
Európska centrálna banka sleduje okrem celkovej inflácie aj takzvanú jadrovú infláciu. Tá z výpočtu vynecháva energie, potraviny, alkohol a tabak, aby lepšie ukázala širší cenový vývoj bez týchto často kolísavých položiek. V októbri zostala na úrovni 2,5 percenta.
ECB má strednodobý inflačný cieľ 2 percentá. Na zasadnutí 29. októbra ponechala úrokové sadzby bez zmeny, pričom depozitná sadzba zostala na úrovni 2,50 percenta. Banka upozornila, že drahšie energie predstavujú riziko vyššej inflácie aj slabšieho hospodárskeho rastu. O ďalšom postupe sa podľa vlastného vyjadrenia rozhoduje na základe nových údajov.
Vyššia inflácia posilňuje podľa analytikov oslovených agentúrou Reuters argumenty na zvýšenie sadzieb v decembri. Rozhodnutie však zatiaľ nepadlo. Vyššie sadzby ECB sa môžu postupne premietnuť do nákladov bánk a úverov, no pri existujúcej hypotéke s pevnou sadzbou sa úrok počas dohodnutej fixácie nemení. Konkrétny dosah na domácnosť závisí od podmienok úveru a ďalšieho vývoja na trhu.