Hovorkyňa iránskej vlády Fátima Mohádžerání uviedla, že minister zahraničia Abbás Aráqčí predstavil americkú odpoveď prezidentovi Masúdovi Pezeškijánovi počas zasadnutia vlády. Odpoveď mala byť doručená cez katarských sprostredkovateľov. Iránska strana zatiaľ neuviedla jej presné znenie ani podmienky, ktoré Washington požaduje.
Teherán predtým predložil sedemdňový plán, ktorý mal vytvoriť priestor pre obnovenie prímeria a návrat bežnej námornej dopravy cez Hormuzský prieliv. Súčasťou návrhu boli postupné kroky na oboch stranách, pričom Irán požadoval aj zmiernenie amerického tlaku vrátane blokády prístavov a sankcií.
Donald Trump tento pôvodný návrh verejne odmietol už koncom minulého týždňa. Následné diplomatické kontakty však pokračovali cez Katar a ďalších sprostredkovateľov. Podľa Reuters sa súčasné rozhovory sústreďujú najmä na poradie jednotlivých krokov, teda na to, ktorá strana má urobiť ústupok ako prvá.
To je dôležitý rozdiel. Potvrdené je, že americká odpoveď dorazila do Teheránu, nie však to, že Washington súhlasil s iránskym návrhom alebo že sa obe strany priblížili k dohode. Bez zverejneného textu odpovede by bolo predčasné hovoriť o prelome v rokovaniach.
Diplomatický posun prichádza v čase, keď sa na ropných trhoch zmierňujú obavy z úplného výpadku dodávok zo Zálivu. Vývozy z regiónu sa čiastočne obnovili a ropa 1. októbra klesala. Každá informácia o možnom prímerí alebo stabilizácii Hormuzského prielivu preto môže mať okamžitý vplyv na ceny Brent a WTI.
Pre Európu je výsledok rokovaní mimoriadne dôležitý. Hormuz patrí medzi kľúčové svetové trasy pre export ropy a skvapalneného zemného plynu. Dlhšie obmedzenie dopravy cez prieliv by udržiavalo vysoké ceny energií a zvyšovalo inflačný tlak v EÚ.
Pre Slovensko sa vývoj môže prejaviť najmä cez cenu pohonných látok, plynu a širšie inflačné prostredie. Ak by sa Washington a Teherán dohodli na stabilnejšom režime v Hormuze, tlak na energetické trhy by mohol ďalej klesať. Ak by rokovania zlyhali, geopolitická prirážka sa môže do cien ropy rýchlo vrátiť.