Záhreb žiada pokrok pri riešení otázok súvisiacich s vojnou v 90. rokoch vrátane nezvestných osôb, odškodnenia bývalých väzňov a stíhania vojnových zločinov. Chorvátske ministerstvo zahraničia medzi otvorené témy zaraďuje aj majetkové nároky, námornú hranicu a návrat školskej lode Jadran. Podľa Chorvátska sa tieto otázky musia vyriešiť tak, aby nezaťažovali záverečnú fázu prístupového procesu.
Kallasová vo štvrtok podľa Euronews upozornila, že proces rozširovania by sa nemal dostať do slepej uličky pre spory medzi dvoma štátmi. Chorvátsky premiér Andrej Plenković naopak pred summitom povedal, že Čierna Hora musí v otvorených otázkach dosiahnuť pokrok. Jeho hodnotenie, že sa tak v posledných dvoch rokoch nestalo, je stanoviskom chorvátskej vlády.
Čierna Hora už otvorila všetkých 33 prístupových kapitol. Po rokovaní s EÚ z 12. októbra ich má 21 predbežne uzavretých. To znamená pokrok v zosúlaďovaní s pravidlami Únie, nie definitívne uzavretie celých rokovaní. Podľa Rady EÚ sa jednotlivé kapitoly nepovažujú za konečne dohodnuté, kým nevznikne celková dohoda.
Čiernohorská vláda chce dosiahnuť členstvo v roku 2028, tento termín však nie je schváleným dátumom vstupu. Po dokončení rokovaní bude potrebná aj prístupová zmluva a jej ratifikácia. Lídri EÚ majú o rozširovaní diskutovať počas štvrtkového večera na summite v Bruseli; výsledok ich debaty ešte nie je známy.